Sviatok: 24. december
Význam mena: Adam: človek zo zeme; Eva: matka žijúcich (hebr.)
Na Štedrý deň si pripomíname našich prarodičov, Adama a Evu. Dobre známy príbeh z Prvej knihy Mojžišovej (Genezis) opisuje stvorenie prvého človeka Adama dvakrát. Prvý opis je v 1. kapitole, 26.-29. verši, a druhý opis začína v 2. kapitole, 4. až 25. verši. Boh utvoril telo prvého človeka zo zeme, ako to naznačuje aj meno Adam. To isté slovo sa totiž v hebrejčine používa na označenie zeme, hliny. Podľa slov Biblie potom „vdýchol do jeho nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou.“ (Gn 2,7). Evu stvoril až po nejakom čase, keď videl, že prvý človek je osamotený. Je evidentné, že jeho život a vnímanie bolo od počiatku úplne iné ako život zvierat, práve pre Božie vdýchnutie „dychu života“. Stvorenie Evy opisuje biblický autor tiež dobre známou epizódou – na Adama dopustil Boh tvrdý spánok, počas ktorého mu Boh vyňal rebro. Z tohto rebra potom utvoril ženu, Evu, ktorá mu mala byť rovnocennou spoločnicou. Adam sa z toho veľmi tešil: „Toto je teraz kosť z mojich kostí a mäso z môjho mäsa; preto sa bude volať mužena, lebo je vzatá z muža…muž prilipne k svojej manželke…“ (Gn 2,23). Slovná hračka „muž-mužena“ je pokus preniesť do slovenčiny pomenovanie pre muža a ženu v hebrejčine, kde muž sa povie „iš“ a žena „iša“.
Po tomto radostnom úvode prichádza opis prvého hriechu (Gn 3,1-7). Boh dal totiž človeku slobodnú vôľu, aby sa mohol rozhodnúť, či bude slúžiť Bohu alebo nie. Z toho dôvodu mu musel dať aspoň jeden zákaz. Či ho človek dodrží a poslúchne Boha, záviselo na ňom samom. Had v biblickom opise predstavuje diabla, s ktorým sa Eva dáva do reči. Dá sa mu oklamať a na hriech navedie aj Adama. Spoločne ochutnajú z plodov stromu, z ktorého im Boh jesť zakázal. Vtedy sa začnú báť Boha a navzájom i seba (spoznajú, že sú nahí). Skrývajú sa pred Bohom. Boh ich kvôli tomuto priestupku vykázal z raja. No hneď tam, v raji, sľubuje, že pošle Vykupiteľa, ktorý ľudstvo znovu privedie k Bohu. Už tu sa prejavuje ako milosrdný Otec, ktorý túži, aby sa ľudia znovu vrátili k Nemu.
O živote Adama a Evy po vyhnaní z raja nám Sväté Písmo nespomína nič, len to, že mali synov Kaina, Ábela, Seta a ďalších. Ďalej uvádza ich vek pri smrti: 930 rokov. Toto číslo však nemusí byť matematicky správne, keďže Hebreji veľmi často vyjadrovali číslom rôzne symboliky.
V západnej Cirkvi sa prví rodičia nikdy neuctievali ako svätí. Nedostali sa ani do Rímskeho martyrológia (zoznamu svätých). Inak tomu bolo na Východe. Tam sa postupne vytvoril kult prvých rodičov. Spomienku na Adama slávili na prvú adventnú nedeľu. Spolu s ním pripomínali aj všetkých spravodlivých, ktorí žili pred Kristom, napr. patriarchu Abrahám alebo kráľa Dávida.
