Svätá
Sviatok: 4. júl
* okolo 1270 Zaragoza, Španielsko
† 4. júl 1336 Estremoz, Portugalsko
Význam mena: Boh je štedrý (hebr.) alebo nedotknutá (román. z hebr.)
Atribúty: ruža (symbol portugalských kráľov), ošetrujúca chorých
Patrónka proti chudobe; Zaragozy, Combre, Portugalska
José Gil de Castro: sv. Izabela, 1820, Museo Colonial de San Francisco, Santiago de Chile
Alžbeta sa narodila v Zaragoze. Bola šiestym a posledným dieťaťom Pedra III. a Konštancie. Sobáš jej rodičov bol uzavretý proti vôli otca Jakuba I., dalo to podnet na škriepky medzi otcom a synom, ktorí obývali oddelené paláce, ich rozpory dokonca rozdelili kráľovstvo. Až narodenie Alžbety urobilo koniec tomuto smutnému stavu v štáte. Jej starý otec súhlasil s tým, aby mu ju ukázali, a bol uchvátený pôvabom dieťaťa, takže hneď šiel navštíviť jej matku, ktorej od toho času preukazoval ozaj otcovskú lásku. Alžbeta sa tak stala od malička poslom pokoja. Zbožnosť sa prejavila u nej už v detstve. Po plači sa vždy utíšila, keď jej ukázali kríž alebo obraz Panny Márie. Alžbeta bola iná ako ostatné deti. Už ako osemročná sa začala postiť, čítala iba nábožné knihy, tešila sa recitovaniu žalmov a spevu cirkevných hymnov. Rada sa zúčastňovala na pobožnostiach a pomáhala chudobným. Chudobní ju volali svojou matkou, otec zasa anjelom strážcom svojho kráľovstva.
Mladá princezná sa v roku 1282 vydala za portugalského kráľa Dionýza. Kráľ mal vtedy iba dvadsať rokov a vládol už tri roky, kráľovná mala iba dvanásť rokov. Alžbeta bola vzorom všetkých čností. Jej muž nebol síce nábožný, ale manželkine čnosti ho naplňovali hlbokou úctou a ponechal jej slobodu vo vykonávaní jej pobožností. So svojimi dvornými dámami robila mnoho vecí pre kostoly, nemocnice, kláštory a pre chudobných. Alžbeta mala sedemnásť rokov, keď sa jej narodila dcéra Konštancia. Dňa 8. februára 1291 sa Alžbete narodil syn Alfonz, ktorý sa stal nástupcom svojho otca. Alžbeta mala aj tretie dieťa, dcéru, ktorá dostala meno Alžbeta, ale o nej nevieme nič bližšie. Jej manžel po niekoľkých rokoch šťastného manželstva bol neverný, žil pohoršlivo s inými ženami, s ktorými mal aj deti. Alžbeta sa ustavične modlila za mužovo obrátenie, bola trpezlivá, ba starala sa aj o nemanželské deti svojho kráľovského manžela. Nakoniec vstúpil do seba a vrátil sa aj k svojim povinnostiam.
Po niekoľkých rokoch si kráľ zamiloval Sancha, jedného zo svojich nemanželských synov, čo bolo príčinou, že ich syn Alfonz, zákonný následník trónu, sa spojil s mnohými nespokojnými veľmožmi a verejne povstal proti otcovi. Alžbeta sa snažila napraviť tento vzťah medzi otcom a synom, avšak neprajníci ju očierňovali pred kráľom. Rozhnevaný kráľovský manžel pozbavil Alžbetu príjmov, poslal ju do vyhnanstva do mesta Alenquera, zakázal jej odtiaľ vyjsť a dal ju strážiť. Ona trpezlivo znášala aj túto biedu. Keď bola situácia vyhrotená, a hrozil vojnový konflikt medzi otcom a synom, napriek zákazu utiekla, a zmierila ich.
Alžbeta často navštevovala nemocnice a chorých aj doma. Veľa ľudí sa po jej návšteve zázračne uzdravilo. Keď kráľ Dionýz ochorel, Alžbeta stála pri jeho lôžku vo dne v noci, ošetrovala ho a pripravovala na šťastnú hodinu jeho smrti. Kráľ kajúcne prijal sväté sviatosti chorých a zomrel odovzdaný do Božej vôle 6. januára 1325. Po pohrebe svojho manžela podnikla púť k hrobu sv. Jakuba do Compostelly. Po návrate z púte sa rozhodla vstúpiť do rádu chudobných klarisiek. Odišla teda do kláštora v Coimre, ktorý dala postaviť. Na radu biskupov sa ubytovala v jednom dome blízko kláštora, kde žila ako členka tretieho rádu sv. Františka, čiže terciárka. Zomrela v náručí svojho syna Alfonza 4. júla 1336 v šesťdesiatom piatom roku svojho požehnaného života v Estremoze. V testamente zanechala všetok majetok kláštoru sv. Kláry v Coimbre, kde chcela byť pochovaná, ale zakázala, aby ju balzamovali. Jej žiadosť splnili.
Zázraky pri jej hrobe sa množili. Za blahoslavenú ju vyhlásil Lev X. v r. 1516. Keď 8. júla 1612 otvorili jej hrob, našli jej telo neporušené a uložili ho do nádhernej rakvy. Dňa 25. mája 1625 ju za svätú vyhlásil Urban VIII.
