Svätá
Sviatok: 2. december
* 4. marec 1188 Palencia, Kastília, Španielsko
† 26./27. nov. 1252 Paríž
Význam mena: biela (lat.)
Atribúty: kráľovská koruna, žezlo, mníšsky habit
Blanka bola dcérou kráľa Alfonza VIII. Kastílskeho a Eleonóry Anglickej. Narodila sa 4. marca 1188 v Palencii v Kastílsku (Španielsko). Ako dvanásťročnú ju vydali za následníka trónu Ľudovíta VIII. Francúzskeho. V roku 1214 porodila svojho najstaršieho syna, neskoršieho kráľa Ľudovíta IX., a viacero ďalších detí. V roku 1223 bola v Remeši (Reims) spolu so svojím manželom korunovaná za kráľovnú, a tak mala účasť na jeho vláde vo vtedajšom Francúzsku. Kráľ Ľudovít VIII. zomrel na spiatočnej ceste z križiackej výpravy proti Albigéncom. Blanka prebrala po ňom vládu nad krajinou namiesto svojho neplnoletého syna. Vládla od roku 1226 do roku 1236. Čoskoro sa chceli proti nej vzbúriť šľachtici, a to aj s podporou anglického kráľa Henricha III. Vďaka svojej šikovnosti a za podpory Vatikánu si však Blanka moc udržala. Popri svojom vládnutí zakladala nemocnice, pomáhala chudobným, podporovala kostoly, kláštory, starala sa o kvalitu univerzít a duchovenstva.
V roku 1248 odišiel kráľ Ľudovít IX. na 6. križiacku výpravu. Blanka vtedy opäť prevzala vládu. Počas tohto obdobia sa musela vysporiadať s nábožensko-sociálnym povstaním kňazov. Už jej súčasníci uznali, že aj napriek svojmu veku bola v tom čase stále veľmi bystrá a aktívna.
Na sklonku svojho života sa utiahla do cisterciánskeho kláštora v Maubuisson-les-Pontoise, ktorý sama v roku 1242 založila (dnes je to súčasť Saint-Ouen-l’Aumône). Tam prijala mníšsky habit, aby v tichu a modlitbe strávila zvyšok svojich dní. Trpela srdcovou chorobou. Zomrela 26. alebo 27. novembra 1252 v Paríži. Jej syn Ľudovít IX. bol vtedy stále na križiackej výprave na Východe. Blanku pochovali v Maubuisson; jej srdce sa uchováva v opátstve v Lys, kam ho previezli 13. marca 1253. Blanka síce nebola nikdy oficiálne kanonizovaná, no všeobecne sa uctieva ako svätá.
