rodným menom Ján Fidanza
Svätý
Sviatok: 15. júl
* asi 1221 Civita, časť Bagnoregio pri Viterbe, Taliansko
† 15. júl 1274 Lyon, Francúzsko
Atribúty: kríž, kardinálsky klobúk na strome
Patrón teológov, detí, vrátnikov, robotníkov a výrobcov mydla
Pápež Lev XII. nazval sv. Bonaventúru „kniežaťom medzi všetkými mystikmi“. Pápež Sixtus V. mu dal meno „Doctor Seraphicus“ (serafínsky učiteľ), čím mala byť zhodnotená jeho mystická náboženská činnosť. Popri Tomášovi Akvinskom, s ktorým sa vraj priatelil a ktorý zomrel 4 mesiace pred ním, je Bonaventúra najdôležitejším teológom scholastiky.
Hovorí sa, že Bonaventúra je druhým zakladateľom františkánskeho rádu, pretože naplnil túto rehoľu novým duchom a znovu účinne zorganizoval rád. Krstným menom sa volal Ján Fidanza. Narodil sa r. 1221 v meste Bagnoreggio neďaleko Viterba v Latiu. O vzniku mena Bonaventúra sa traduje legenda: matka priniesla chorého Jána k Františkovi z Assisi, aby dieťa požehnal. Keď mal chlapec 5 rokov, priviedla ho matka znovu k Františkovi, aby mu poďakovala za uzdravenie. Vtedy vraj František zvolal: „Buona ventura“ (Aká šťastná udalosť). Od tej doby ho chlapci volali Bonaventúra. Veľmi mladý vstúpil do františkánskeho rádu. Od r. 1236 do r. 1242 študoval v Paríži (iné pramene hovoria, že do rádu vstúpil až v Paríži). Okolo r. 1256 dosiahol Bonaventúra doktorát teológie a v r. 1257 bol vo svojich 36 rokoch menovaný siedmym generálom františkánskeho rádu. Z francúzskeho hlavného mesta riadil Bonaventúra rád 17 rokov prezieravo a obratne. Z poverenia pápeža Gregora X., ktorý ho menoval v r. 1273 kardinálom v Albane, pripravoval potom Bonaventúra v Ríme II. lyonský koncil, ktorému predsedal počas celého jeho priebehu (máj až júl 1274). Bonaventúra naplnil pápežovo očakávanie, podarilo sa mu vykonať všetky požiadavky. Záveru koncilu sa však už nedožil: niekoľko dní pred jeho koncom zomrel 15. júla 1274 v Lyone. Pápež Sixtus IV. prehlásil veľkého františkána 14. apríla 1482 za svätého.
