Svätý
Sviatok: 5. jún
* okolo 675 Kirton (?), Devonshire, Anglicko
† 5. jún 754 pri meste Dokkum, Holandsko
Význam mena: dobrodinec (lat.)
Atribúty: dub, sekera, líška, havran, bič, meč
Patrón Anglicka, Durínska, pivovarníkov, brusičov, krajčírov
sv. Bonifác vytína odvážne gigantický dub
Narodil sa okolo roku 675 v Kirtone, ležiacom neďaleko Exeteru, v anglosaskom kráľovstve Wessex, na dnešnom juhu Anglicka. Pokrstený bol ako Winfrid. V mladosti miloval samotu a podľa svojho priania bol vychovávaný v benediktínskom kláštore v Exetere. Prežil v ňom 13 rokov a potom prešiel do kláštora v Nurslingu v Southamptonshirskom grófstve, kde po zložení sľubov prijal habit benediktína. Zároveň začal študovať bohoslovie a až do svojej štyridsiatky sa zameriaval na vedu. Ovládal latinský jazyk a vynikal aj v básnickom umení. Nejaký čas viedol kláštornú školu. Zostavil učebnicu gramatiky a básnickú príručku. Sviatosť kňazstva prijal asi až v tridsiatke. Stal sa horlivým na kazateľnici aj v spovednici.
V jeho živote vynikali tri lásky – charakteristické vlastnosti benediktínov: láska k písomníctvu, misionárskej činnosti a rímskemu nástupcovi sv. Petra.
Podľa jedných správ dostal meno Bonifác až od pápeža Gregora II. Po štyridsiatke, v roku 716, sa s tromi spoločníkmi vydal hlásať Evanjelium na európsku pevninu do pohanského Frízska. Prišiel ku germánskemu kmeňu na území dnešného Holandska a severozápadného Nemecka. Frankovia tam vládli Frízsom, ktorí sa proti nim búrili a za takejto situácie sa misionárske pôsobenie zdalo byť nemožné.
Winfrid sa vrátil do Nurslingu a bol zvolený za opáta. Hodnosti sa však vzápätí zriekol, vymohol u biskupa z Winchesteru menovanie Štefana a sebe povolenie odísť do Ríma. Túžil po pápežovom požehnaní na evanjelizáciu Germánov. Gregor II. ho asi rok nechal pri sebe a v polovici mája 719 ho poveril hlásaním Evanjelia medzi Germánmi a dal mu meno mučeníka Bonifáca.
Bonifác aj s rodákom Wilibrordom prišli k Frizsom cez Durínsko a mali pomerne úspech. Potom bol Bonifác poslaný pápežom do Hesenska na strednom Porýní. Tam videl, že je potrebné získať vládnuce kruhy a dosadiť biskupa. Preto sa obrátil na pápeža, ktorý ho pozval do Ríma, aby ho vysvätil za biskupa pre germánske kraje na území terajšieho Nemecka. Došlo k tomu 30. 11. 722. Pápež dal Bonifácovi aj odporúčacie listy pre významného franského majordóma Karla Mertelu, ako aj pre durínske a saské kniežatá. Bonifác potom s pomocou anglosaských duchovných začal zakladať kláštory ako bašty kresťanstva. Znovu sa odobral aj do Hesenska, kde sa mnohí kresťania znovu obracali k poverám, čarodejníctvu a prinášaniu obiet modlám.
Dedinčania z Fritzlaru neďaleko Geismaru považovali za hlavné obetné miesto mohutný dub zasvätený hromovládcovi Thorovi. Bonifác rozhodol o jeho podpílení a zoťatí. Ľud s hrôzou čakal, čo sa stane a keď sa Thor voči Bonifácovi ukázal ako bezmocný, prešiel na stranu Bonifáca. Ten z dreva zoťatého stromu ešte postavil aj kaplnku sv. Petra. Potom v Durínsku riešil problémy nedostatočného vzdelania kňazov a ich nedostatkov vo viere. Na Ohre založil dva kláštory na vzdelávanie mládeže. V roku 725 si vyprosil ďalších kňazov a rozšíril počet svojich spolupracovníkov.
Pápež Gregor III. v roku 732 vymenoval Bonifáca za arcibiskupa s právomocou svätiť ďalších biskupov. O šesť rokov neskôr navštívil Bonifác Rím tretíkrát a pred návratom na misie ho pápež ustanovil za svojho legáta pre širokú misijnú oblasť. K jeho úlohám potom patrilo aj reformovať franské duchovenstvo a vybudovať cirkevné organizácie v Bavorsku, Hesensku a Durínsku. Bolo to potrebné kvôli miestnym feudálom, ktorí chceli dosadzovať svojich ľudí do cirkevných hodností. Karel Mertel mu bol naklonený len čiastočne a pre cirkevné organizácie podliehajúce Rímu nechcel mať pochopenie. Až po roku 741, keď prevzali vládu jeho synovia, sa podarilo zmeniť situáciu a v roku 743 začať zvolávať cirkevné synody, ktoré pripravili cirkevnú obnovu Franskej ríše. Rozhodlo sa o ustanovení cirkevnej metropoly v Kolíne nad Rýnom a Bonifác sa stal prvým metropolitom. V roku 744 došlo k založeniu významného kláštora vo Fulde, ktorý sa neskôr zaslúžil o pokračovanie Bonifácovho diela. V roku 747 sa Karoloman panujúci vo východných krajoch vzdal vlády v prospech brata Pipina Krátkeho, ktorý potom vládol celej Franskej ríši a k Bonifácovi sa vraj správal zdržanlivo. Ten sa zatiaľ dožil osemdesiatky a odovzdal arcibiskupstvo Lullovi. Misionárska horlivosť ho však neopúšťala a preto navštívil prvé miesta svojho pôsobenia. Pri meste Dokkum pripravoval birmovanie a bol prepadnutý skupinou fanatických pohanov, ktorí zavraždili nielen jeho, ale pobili aj celú skupinu jeho 52 spoločníkov.
Kresťania ho prepravili do Utrechtu na území dnešného Holandska, kde ho pochovali v tamojšej katedrále. Jeho ostatky však boli nakoniec opátom Sturmom (pam. 17. 12.) prenesené do kláštora vo Fulde.
