Svätá
Sviatok: 23. júl
* okolo 1303 Finsta pri Uppsale, Švédsko
† 23 . júl 1373 Rím
Význam mena: mocná, silná, vznešená (ír.)
Atribúty: kniha, pero, srdce s krížom
Patrónka Európy, Švédska; pútnikov; v hodine smrti
Sv. Brigita sa narodila okolo roku 1303 na hrade Finsta pri Uppsale v južnom Švédsku v nábožnej a vzdelanej rodine. Od svojich desiatich rokov veľmi silne prežívala utrpenie Pána Ježiša, najskôr len v mysli, neskôr mala aj mystické vízie. Ako šestnásťročná sa vydala za bohabojného, tichého člena kráľovskej rady Ulfa Gudmarssona. Prvé dva roky svojho manželstva prežili v úplnej čistote a zdržanlivosti. Potom sa im narodilo osem detí. Najmladšia dcéra Katarína je známa ako sv. Katarína Švédska. Ostatné deti tiež žili nábožný kresťanský život. Rodičia sa svedomito o nich starali. Okrem toho nezabúdali na skutky dobročinnej lásky – veľkú časť svojho majetku rozdali chudobným, navštevovali chorých, šírili dobro, chodili na púte. V roku 1343 alebo 1344 sa vydali na púť do Compostely do Španielska k hrobu sv. Jakuba. Na ceste späť Brigitin manžel Ulf vážne ochorel. O krátky čas potom zomrel v cisterciánskom kláštore v Alvastre vo Švédsku. Po jeho smrti sa Brigita už nevydala. Zostala žiť jedine pre Boha. Často sa modlievala, písala úvahy a meditácie. Jej mystické zážitky pokračovali, práve na základe nich sa zrodila Kniha zjavení.
Počas svojej púte do Compostely spoznala tzv. dvojitý kláštor, ktorý sa skladal z mužskej a ženskej časti. Mnísi a mníšky žili samostatne, stretávali sa len v kostole a pomáhali si navzájom len v niektorých prácach. Zvláštnosťou bolo, že predstavenou bola vždy žena ako predstaviteľka Panny Márie. Na tento spôsob založila Brigita kláštor aj vo Vätterne v južnom Švédsku, na hrade, ktorý jej daroval kráľ Magnus. Predstavenou bola žena. Rehoľníkov bolo spolu osemdesiatpäť – podľa počtu apoštolov (trinásť vrátane sv. Pavla) a sedemdesiatich dvoch učeníkov. Rehoľníci záviseli od predstavenej vo veciach materiálnych a predstavená spolu so sestrami boli závislé od mníchov vo veciach duchovných. Kláštory sa riadili regulou sv. Augustína. Do tohto kláštora potom vstúpili aj dve Brigitine dcéry, jedna z nich bola Katarína. Brigita pokračovala v písaní meditácií a úvah.
Na jeseň 1349 sa vybrala na cestu do Ríma. Tam zostala bývať viacej rokov. Veľmi ju trápila skazenosť Večného mesta, ako aj to, že pápež nesídli tam, ale v Avignone. Veľa sa modlila, napomínala, robila pokánie. V roku 1367 sa dočkala veľkej radosti – pápež Urban V. sa vrátil z Avignonu do Ríma. Zanedlho sa však pre nepokojnú situáciu vrátil späť do Avignonu. Brigita mu pre tento krok predpovedala skorú smrť – to sa aj stalo.
V Ríme Brigita založila útulok pre švédskych pútnikov a študentov. Navštevovala nemocnice, starala sa o chudobných. Po dvoch rokoch prišla za ňou aj jej dcéra sv. Katarína Švédska. V roku 1371 odišli spolu na púť do Svätej Zeme. Tam pricestovali v roku 1372 a chodili po miestach, o ktorých tak často Brigita meditovala, ktoré videla vo svojich víziach. Znova precítila utrpenie Spasiteľa. Na spiatočnej ceste vážne ochorela. Choroba pokračovala aj po návrate do Ríma. Päť dní pred smrťou jej Boh zjavil hodinu odchodu z tohto sveta. V predpovedaný deň požiadala o sviatosti, potom sa nechala položiť na dlážku a posypať popolom. Zomrela 23. júla 1373 ako sedemdesiatročná. Pochovali ju v Ríme, no o rok nato ju dcéra Katarína dala previezť do rodného Švédska a uložili ju v materskom kláštore jej rehole vo Vadstene. Keďže nad jej hrobom a na jej príhovor sa dialo veľa zázrakov, už roku 1391 ju pápež Bonifác IX. vyhlásil za svätú. Rehoľa sv. Brigity rástla a zanedlho mala takmer sto kláštorov vo viacerých krajinách. Mnohé však zanikli v období odpadnutia severských štátov od katolíckej Cirkvi.
