Svätý
Sviatok: 16. september
* okolo 200 Kartágo, dnes časť mesta Tunis v Tunisku
† 14. september 258 tamtiež
Význam mena: pochádzajúci z Cypru (z gr.-lat.)
Atribúty: kniha, palma, biskupská berla
Patrón proti moru
Sv. Cyprián z Kartága, biskup a mučeník (ruská ikona)
Sv. Cyprián sa narodil asi okolo roku 210 v Kartágu (dnešné Tunisko) v bohatej pohanskej rodine. Dostal veľmi dobré vzdelanie vo vedách a umení. Žil ako pohania – nemravne, bol pyšný. No z času na čas ho prepadli výčitky svedomia. Raz mu kňaz sv. Cecilián, s ktorým sa často rozprával, hovoril o očistení od hriechov. Cypriánovi sa to páčilo, no nemal dostatok vôle a odhodlania, aby sa rozhodol. Po dlhom váhaní sa však predsa rozhodol dať pokrstiť. Časť svojich majetkov predal a peniaze z toho rozdal chudobným. Potom sa utiahol do samoty a začal študovať Sväté písmo a spisy cirkevných spisovateľov. Žil veľmi prísne. Stal sa slávnym. Mnohí ho obdivovali. Bolo však veľa aj takých, ktorí sa mu vysmievali a nenávideli ho. Kresťania ho povzbudzovali, aby sa dal vysvätiť za kňaza. Tak sa aj stalo. Okolo roku 248 ho vysvätili. Zakrátko zomrel v Kartágu biskup Donát. Ľudia si vyvolili za biskupa Cypriána. On sa považoval za nehodného a chcel ujsť z mesta. Veriaci ho však so slzami v očiach prosili, aby to vzal. On teda privolil. Za biskupa ho vysvätili v roku 249. Od začiatku veľmi horlivo účinkoval. Kvôli tomu ho pohania nemali v láske. V tom istom roku sa stal cisárom Décius, ktorý vydal rozkaz, že každý musí obetovať pohanským bohom. Mnohí zomreli mučeníckou smrťou, no mnohí aj zapreli. Začiatkom roka 250 zabili pápeža Fabiána. Pohania v Kartágu pokrikovali: „Cyprianus ad leones!“, teda „Cypriána hodiť levom!“ Kresťania ho prosili, aby sa skryl. Poslúchol. Ustanovil si zástupcu a so skrytosti riadil Cirkev. Po Fabiánovi sa stal pápežom sv. Kornélius, ktorý mal veľké problémy s bludármi. Cyprián ho zastával. Napísal spis O jednote Cirkvi, v ktorom okrem iného píše: „Nemôže mať Boha za Otca, kto nemá Cirkev za matku.“
Po smrti cisára Décia sa Cyprián vrátil do Kartága. Cisár Gallus spočiatku neprenasledoval kresťanov. Cyprián pokračoval vo svojej apoštolskej činnosti. Po prísnom pokání prijal do Cirkvi tých, ktorí počas prenasledovania odpadli. Vyobcoval z Cirkvi bludárskeho kňaza Nováta. V roku 252 vypukol mor. Mnoho ľudí pomrelo, mnoho sa nakazilo. Cyprián vyzýval kresťanov, aby nezostali ľahostajní. Sám išiel príkladom a pomáhal, ako sa dalo. Cisárovi Gallovi pohania nahovorili, že za šírenie moru sú zodpovední kresťania. A tak aj Gallus začal kresťanov prenasledovať. Medzi prvými uväznil pápeža Kornélia a poslal ho do vyhnanstva. Cyprián mu poslal povzbudzujúci list, aby pápež vytrval. Po Gallovi sa stal cisárom Valerián, ktorý bol voči kresťanom mierny. Až roku 257 vydal proti nim dekrét. Vtedy zomrel pápež Sixtus II. a diakon Vavrinec. Uväznili aj Cypriána. Miestodržiteľ Paternus ho vyzval, aby obetoval bohom. Cyprián to rázne odmietol. Tak ho poslali do vyhnanstva do mestečka Kurubis neďaleko Kartága. Tam žil v modlitbe a samote a napísal mnohé spisy. Po roku ho nový miestodržiteľ Galérius Maximus zavolal späť. Tam sa Cyprián dozvedel, že vyšlo nové nariadenie: trest smrti pre každého kresťana. 14. septembra roku 258 ho miestodržiteľ znovu vyzval, aby sa vzdal svojej viery a obetoval bohom. Keď to Cyprián zase odmietol, odsúdil ho na smrť sťatím. Kresťania v noci jeho telo slávnostne pochovali. Cisár Karol Veľký dostal jeho pozostatky od mohamedánskeho panovníka a dal ich previesť do francúzskeho mesta Arles. Odtiaľ časť z nich preniesli do katedrály v Lyone a časť do kláštora v Compiégne. Po sv. Cypriánovi nám zostalo množstvo spisov dogmatických, apologetických a veľa listov.
