Svätý
Sviatok: 18. marec
* okolo 315 Jeruzalem (?)
† 18. marec 386 (?) tamtiež
Význam mena: ten, ktorý má moc; pán (z gr.)
Atribút: biskupský pastorál (berla)
Dátum Cyrilovho narodenia sa odhaduje na rok 315. Vyrastal v Jeruzaleme. Narodil sa pár rokov pred vypuknutím bludu arianizmu (blud spočíval okrem iného v tvrdení, že Ježiš nebol Boží syn a že nie je jedno s Otcom). Jeho rodičia boli pravdepodobne kresťania a Cyril sa o nich v starobe príkladne postaral. Často aj slovom nabádal katechumenov, aby si ctili svojich rodičov „pretože akokoľvek sa im odplatíme, nikdy pre nich nebudeme tým, čím boli oni pre nás.“ Vieme, že mal sestru a synovca Gelázia, ktorý sa stal biskupom a tiež si ho uctievame ako svätého.
Cyril žil spočiatku ako viacerí muži v tej dobe, ktorí síce bývali každý vo svojom dome, ale zachovávali čistotu, askézu a slúžili iným. Neskôr bol vysvätený za diakona a kňaza. Biskup sv. Maximus mu zveril katechumenov. Cyril ich pripravoval na prijatie sviatostí. Katechézy, ktoré pre nich napísal, sa zachovali dodnes. Veľmi pekne a presvedčivo písal o Božích veciach. Keď biskup Maximus zomrel, na jeho miesto bol menovaný práve Cyril. Podporoval ho ariánsky biskup Akácius z Cézarey, myslel si totiž, že bude mať spojenca. Zmýlil sa.
Keď Jeruzalem postihol hladomor, chudobní sa obrátili k Cyrilovi o pomoc. Ten, keďže nemal peniaze, predal niektoré cirkevné majetky a z toho podporoval biednych a chudobných. Akáciovi sa to nepáčilo, pokladal Cyrila za svojho podriadeného a obvinil ho z neoprávneného predaja majetku. Cyril sa bránil, Akácius ho teda vykázal. Cyril musel odísť do Tarzu a tam čakal na rozhodnutie koncilu. Tak sa začali dlhotrvajúce spory medzi Cyrilom a Akáciom. Začali síce majetkami a územím, ale preniesli sa aj do oblasti viery. Po viacerých prieťahoch koncil rozhodol v prospech Cyrila, Akácia a jeho učenie zhromaždení biskupi odmietli. Cyril sa vrátil späť do Jeruzalema. Tým to však neskončilo, keďže Akácius toto všetko predniesol cisárovi. Samozrejme, bolo to povedané tendenčne a Cyril bol znovu vykázaný z Jeruzalema.
V exile zotrval dovtedy, pokým sa cisárom nestal Julián Odpadlík, ktorý znovu povolal späť všetkých vyhnaných biskupov, ortodoxných, aj Ariancov. Niektorí tvrdia, že to spravil kvôli obnovujúcemu sa napätiu v Cirkvi, aby tak zvýšil svoju moc v impériu. Takže Cyril sa mohol vrátiť do Jeruzalemu. Keď Akácius zomrel, každá strana nominovala svojho vlastného nástupcu pre Cézareu. Cyril navrhol svojho synovca Gelázia. Na prvý pohľad to vyzerá ako nepotizmus (obsadzovanie miest príbuznými s rodiny), no svätosť Geláziovho života robila z neho skutočne vhodného kandidáta na túto funkciu. O rok neskôr – „vďaka“ novému cisárskemu konzulovi – však boli obaja vyhnaní z Palestíny. Späť do Jeruzalema prišiel Cyril po jedenástich rokoch. Našiel tam neporiadok, spôsobený bludármi a verejným násilím. Veci sa mu už nikdy nepodarilo dostať do pôvodných koľají.
Proti arianizmu však bojoval neúnavne ďalej. Zúčastnil sa koncilu v Carihrade (381), kde bolo potvrdené učenie koncilu v Nicei a definitívne bol zavrhnutý arianizmus. Koncil taktiež prijal rozhodnutie, ktorým očistil Cyrila od predošlých chýrov a vzdal mu pochvalu za „prínosný boj proti arianizmu na viacerých miestach“. Tak mohol Cyril stráviť ešte osem pokojných rokov v Jeruzaleme až do svojej smrti v r. 386. Mal asi sedemdesiat rokov. Za jeho prínos v oblasti náuky Cirkvi mu prináleží titul učiteľ Cirkvi.
