(franc. Didier)
Svätý
Sviatok: 26. máj
* okolo 550 Autun, Francúzsko
† okolo 606 pri Lyone, Francúzsko
Význam mena: túžobne očakávaný (lat.)
Emblém: palma, biskupská berla
Dezider sa narodil okolo r. 550 pravdepodobne v meste Autun v Burgundsku (severne od Lyonu) zámožným rodičom, ktorí ho od mladosti dobre vychovávali. Keď zbadali, že má vlohy, poslali ho do mesta Vienne (na juh od Lyonu) do škôl, ktoré vtedy viedol biskup Numacius. Tam nielen, že robil veľké pokroky, ale vynikal aj ušľachtilým životom. Okrem školských kníh usilovne čítal Sväté písmo a spisy cirkevných otcov, takže získal vynikajúce vedomosti o viere. Kto ho poznal, každý ho nahováral, aby sa rozhodol pre kňazský stav. A on sa s celou mysľou a srdcom venoval teologickým štúdiám. Biskup Verus ho vysvätil za kňaza a vymenoval ho za učiteľa na biskupských školách. Každý obdivoval a chválil jeho vzdelanosť a mravnosť, takže ho nazývali vzorom kňazstva.
Keď v r. 594 zomrel biskup Verus, duchovenstvo a veriaci jednotne zvolili za jeho nástupcu Dezidera. Svoje biskupstvo spravoval s apoštolskou horlivosťou. V presvedčení, že vedomosti mu môžu pomôcť napraviť zdivočené mravy a že vzdelaná mládež si bude väčšmi vážiť vieru a bohabojný život, všemožne podporoval vedy. Ba i sám aj ako biskup učil na biskupských školách vo Vienne latinčinu a literatúru. Ale medzi susednými biskupmi sa našli niektorí, ktorým Dezider pre prísne mravy nebol po vôli a ktorí mu závideli všeobecnú úctu, akú požíval. A tak ho nespravodlivo obžalovali u pápeža sv. Gregora Veľkého (590-604), že veriacim popri Bohu rozpáva aj o Jupiterovi a iných pohanských bohoch, čím vraj znižuje svoju dôstojnosť. Pápež vec vyšetril a presvedčil sa o opaku. Pochválil Dezidera za horlivosť a usilovnosť. Ba keď Gregor vyslal do Anglicka misionárov, zveril ich Deziderovi, aby ich na misijnú úlohu poučil a pripravil.
No najväčšie protivenstvá zakúsil od zlopovestnej Brunhildy, matky kráľa Childeberta, ktorá vlastne v Burgundsku panovala namiesto syna a viedla pohoršlivý život. Keď ju preto karhal, urazená a nazlostená vdova myslela na pomstu. Do mesta Chalon sur Saône povolala jemu nežičlivých biskupov, ktorí ho v r. 602 pozbavili biskupskej hodnosti a nemravná Brunhilda ho odsúdila na vyhnanstvo na ostrove Levise.
Svätý biskup znášal túto nespravodlivosť s kresťanskou trpezlivosťou. Aj tam štyri roky horlivo hlásal evanjelium surovým a zanedbaným obyvateľom ostrova s takým účinkom, že sa stali horlivými kresťanmi. Keď po Childebertovej smrti kráľovskú moc prevzal jeho syn Teodorik, Dezidera povolali z vyhnanstva späť na jeho biskupský stolec. Veriaci sa veľmi radovali, keď sa ich milovaný pastier vrátil medzi nich. Všetci mu šli v ústrety a vítali ho so slzami v očiach. Brunhilda, táto druhá Herodias, pukala od zlosti nad všeobecnou úctou, akej sa Dezider tešil. Nahovorila niekoľkých vysokých kráľovských úradníkov, aby biskupa ohovárali a všelijako ho sužovali.
Kráľ Teodorik miloval svätého biskupa a mal ho v úcte. Chcel sa oženiť, ale jeho stará matka Brunhilda sa stavala proti tomu, lebo sa obávala, že keď sa vnuk ožení, jeho žena sa bude miešať do panovníckych záležitostí a ona stratí všetok vplyv na vládu. Teodorik sa chcel poradiť s biskupom Deziderom, ktorú kňažnú si má vziať za manželku. Poslal po neho poslov do Vienne, aby prišiel do jeho sídelného mesta, že sa s ním chce poradiť o vážnych veciach. Keď biskup prišiel ku kráľovi, na predloženú otázku odpovedal slovami sv. Pavla: „Každý muž nech má svoju ženu a každá žena svojho muža.“ A tiež: „Boh zatratí cudzoložníkov a znivočí hanobiteľov svojho chrámu.“ Týmito slovami sa Brunhildin zámer prekazil, a ona bola pred celým dvorom zahanbená. Rozhodla sa, že musí Dezidera zmárniť… Najala troch zločincov, ktorí napadli biskupa pri dedine blízko Lyonu, keď sa vracal domov. Keď Dezider spoznal ich úmysel, kľakol si a porúčal svoju dušu Bohu. Jeden z vrahov mu hodil skalu do hlavy a keď sa potom omráčený zvalil na zem, druhý priskočil a kyjakom ho dobil a usmrtil. Bolo to 23. mája r. 607 alebo 611 podľa rôznych písomných prameňov. Jeho telo pochovali v tej dedine. Miesto jeho smrti neskoršie premenovali na St. Didier – Sv. Dezider pri Lyone. Hneď ho uctievali ako mučeníka. V r. 620 dal sv. biskup Cherius jeho pozostatky preniesť do mesta Vienne a pochovať v chráme sv. Petra a Pavla, kde sú uložené podnes. Jeho životopis napísal čoskoro po jeho smrti dobre informovaný súčasník, sám vizigótsky kráľ Sisebut a o niečo neskoršie zasa iný anonymný pisateľ z Vienne, na základe čoho potom vznikali ďalšie životopisy.
