Svätý
Sviatok: 3. október
† 1. storočie
Význam mena: ten, ktorého Boh posvätil (lat.-gr.)
Dionýz bol členom areopágu, vysokého súdneho dvora v Aténach. Keď počas svojich misijných ciest prišiel do Atén apoštol Pavol, predniesol ohnivú reč práve na areopágu (Skutky apoštolov 17, 22-31). Mnohí ho počúvali, medzi nimi i Dionýz. Keď však začal rozprávať o vzkriesení, takmer všetci poslucháči mávli rukou a vysmiali ho. Dionýz bol jeden z mála poslucháčov, ktorí sa Pavlovi nevysmiali, ale prejavili záujem o nové náboženstvo. Nechal sa poučiť a stal sa veriacim (Skutky apoštolov 17, 34). Podľa Euzébia z Cézarey bol prvým biskupom Atén.
Pod jeho menom pôsobil v neskorom stredoveku, údajne na začiatku šiesteho storočia, kresťanský spisovateľ, ktorého skutočná identita je neznáma, predpokladá sa, že by to mohol byť sýrsky mních. Jeho práce sú silno ovplyvnené neoplatonizmom a autormi ako Klement Alexandrijský, sv. Bazil Veľký, sv. Gregor Naziánsky, Origenes a ďalší. Teóriu, že autorom týchto diel je Pavlom obrátený Dionýz, už v r. 532 spochybnil biskup Hypatios. Neskôr však boli tieto diela všeobecne uznávané a to hlavne vďaka priazni Gregora Veľkého.
V 9. storočí autor Hildwin vo svojom diele „Vita Dionysii“ stotožnil Areopagitu s ranokresťanským parížskym mučeníkom Dionýzom a pripísal mu diela, ktoré nadobudli vysokú vážnosť obzvlášť u mystikov ako Majster Eckhard a Henrich Seuse, ale tiež v scholastike, kde boli po sv. Augustínovi najvýznamnejšou autoritou. Často ich citoval aj sv. Tomáš Akvinský. Reformačný teológ Jean Daillé však v roku 1666 definitívne dokázal neudržateľnosť teórie totožnosti týchto spisovateľov s Areopagitom zo Skutkov apoštolov.
