Svätý
Sviatok: 7. november
* 1185/1186 Burg an der Wupper, dnes mestská časť Solingenu, Severné Porýnie-Vestfálsko, Nemecko
† 7. november 1225 blízko Gevelsberg pri Hagene, Severné Porýnie-Vestfálsko, Nemecko
Význam mena: žiarivý ako anjel (zast. nem.)
Sv. Engelbert sa narodil okolo roku 1185 v Nemecku v rodine grófa z Bergu a grófky z Geldernu. Obaja rodičia boli silne nábožensky založení a od malička vychovávali svojho syna tak, aby sa stal kňazom. Ešte ako chlapec bol Engelbert v roku 1199 vymenovaný za prepošta a kanonika, neskôr dostal prepošstvo kolínskej katedrály. Bol to vtedajší nešťastný zvyk, zabezpečili mu to jeho rodičia svojím vplyvom. Engelbert nebol ešte ani kňazom. Vďaka cirkevným dôchodkom, ktoré dostal spolu s hodnosťou prepošta a kanonika, si spočiatku užíval so seberovnými grófskymi mladíkmi. No neskôr sa mu ich spoločnosť znepáčila, začal sa jej vyhýbať a rozhodol sa žiť utiahnuto a v sebazapieraní. Po dôkladnej príprave bol vysvätený za kňaza. Stal sa veľmi horlivým pastierom. Bol múdry, opravdivý, ale aj láskavý a spravodlivý. V roku 1216 ho vyvolili za kolínskeho arcibiskupa.
Ako biskup žil tiež veľmi jednoducho. Usiloval sa vymôcť vrátenie ulúpených cirkevných majetkov. Staral sa o chudobných, každý mal k nemu voľný prístup. Niekedy museli aj úradné veci počkať, aby si vypočul krivdy a sťažnosti. Po ich vyriešení pokračoval vo svojej činnosti. K tomuto viedol aj svojich úradníkov, hoci tí s tým neveľmi súhlasili. S kňazmi zaobchádzal ako ozajstný otec. Vážil si každého z nich, staral sa, aby mali to, čo potrebujú. Chudobní kňazi chodili k nemu na obed a často im dal aj svoj oblek. Do svojej diecézy povolal františkánov a dominikánov, aby svojím pôsobením prispeli k prehĺbeniu duchovného života. Sám na seba bol veľmi prísny. Zapieral sa, veľa sa modlil a postil. Pre toto všetko si ho ľudia veľmi vážili. Sám cisár Fridrich II. si ho tak vysoko vážil, že pred svojím odchodom do Talianska mu zveril správu celej svojej ríše i svojho syna Henricha. Engelbert si aj v tejto úlohe počínal veľmi dobre a múdro. Zakročil proti lúpežníckym rytierom, bol dobrodincom pre chudobných, v čase neúrody rozdával svoje dôchodky a na svojom území zakázal variť pivo, aby sa ušetrilo obilie pre hladujúcich, hoci sám tým prišiel o veľké príjmy.
V roku 1225 na výzvy pápeža Honora III. a cisára Fridricha II. musel energicky zakročiť proti grófovi Fridrichovi z Isenburgu, ktorý sa vnútil za ochrancu a správcu majetkov ženského kláštora v Essene. Bol to jeho vzdialený bratranec. No namiesto toho, aby im pomáhal a zveľaďoval kláštor, utláčal ich a požíval kláštorné dôchodky. Mníšky sa sťažovali u pápeža, cisára i arcibiskupa. Engelbert teda odkázal grófovi, aby zmenil svoj postoj. No gróf na to nedbal. Preto ho Engelbert pozbavil dozoru nad kláštorom. Gróf zahorel hnevom voči arcibiskupovi. Navonok však bol srdečný a lichotil mu. Priatelia upozorňovali arcibiskupa, aby si dal pozor na neho. Keď mal ísť arcibiskup posvätiť chrám v Schwelme, večer predtým dostal varovný list, aby tam nechodil. No nemohol uveriť tomu, že by mu jeho príbuzný siahol na život. List spálil. Ale aj tak sa pripravil na smrť, vyspovedal sa a na druhý deň odišiel na posviacku. Severne od Kolína pod Gebelsbergom sa z úkrytu vyrútili Fridrichovi ozbrojenci, arcibiskupov sprievod vyhubili a jemu zasadili štyridsať rán. Pri mučení vzdychal: „Bože, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ Zakrátko zomrel. Stalo sa to 7. novembra 1225. Jeho telesné pozostatky pochovali v katedrále sv. Petra v Kolíne. Na jeho hrobe sa stalo mnoho zázrakov. V roku 1583 bolo zapísané jeho meno do zoznamu svätých. Pôvodcu vraždy, grófa Fridricha, ktorý sa dlhší čas skrýval, chytili a v Kolíne ho odsúdili na smrť.
