Svätý
Sviatok: 16. október
* 6. apríl 1726 Muro Lucano, Taliansko
† 16. október 1755 Materdomini, časť mesta Caposele pri Neapole, Taliansko
Význam mena: ostrý hrot oštepu (zast. nem.)
Patrón matiek, tehotných žien, detí
Sv. Gérard Majella
Sv. Gerard sa narodil v apríli 1726 v mestečku Muro Lucano východne od Neapola v južnom Taliansku. Otec Dominik a matka Benedikta, rodená Galella, neboli bohatí, ale boli zbožní a čnostní kresťania. Otec bol krajčírom. Boh obdaril rodinu troma dcérami a, Brigitou, Annou a Alžbetou a jediným synom, Gerardom. O ňom je známe, že už ako päťročný sa modlil a rozjímal tak ako dospelý. Doma si zhotovil oltárik, ozdobený obrázkami a kvetmi , a sám alebo s inými deťmi napodobňoval obrady, ako ich videl v kostole. To bola jeho zábava.
Už ako dieťa mával – tak sám hovoril – zjavenia Pána Ježiša, Panny Márie i anjelov, a z toho sa cítil veľmi šťastný. Jeho šťastie dosiahlo vrchol, keď v desiatich rokoch mohol pristúpiť k prvému sv. prijímaniu. Od toho dňa jeho viera a láska k Pánu Ježišovi, prítomnému v Oltárnej sviatosti, nemali už hraníc. Každodenne zvykol navštevovať Pána Ježiša vo svätostánku. A aby ho nenechával samotného ani v noci, vyžiadal si od kostolníka, ktorý bol jeho príbuzným, kľúče od kostola, a tak mohol stráviť s Ježišom dlhé hodiny vo vytrženiach lásky. Viera ho viedla aj k tomu, aby si uctieval a miloval Pannu Máriu, matku jeho Ježiša. Každý deň sa zbožne modlil ruženec, na jej sviatky vyskakoval od radosti a často opakoval: „Panna Mária mi ukradla srdce a ja som jej ho daroval!“ Viera, ktorú Gerard vlieval aj do iných, bola stále životom jeho duše. Ako sú ľudia, čo žijú z umenia, zo štúdia, z lásky, on žil z viery, z viery v Boha, v Ježiša Krista, v Oltárnu sviatosť, vo svoju presvätú Matku Máriu, v anjelov a svätých, a tým sa aj on sám stal svätým až natoľko, že robil zázraky.
Po otcovej smrti sa dostal za učňa ku krajčírovi Pannutovi. Mal sa u neho vyučiť remeslu svojho otca a neskôr mal prevzať starosť o rodinu. Tým sa však zmarila jeho najvrúcnejšia túžba vstúpiť do kláštora, lebo k životu vo svete necítil nijakú lásku. Jeho majster bol zbožný kresťan, ktorý Gerardovi nikdy nebránil zúčastniť sa svätej omše alebo iných pobožností. Pravým opakom majstra bol však jeho tovariš. Učňa týral ako mohol. Gerardove pobožnosti mu boli tŕňom v oku. Gerard mu všetky jeho skutky odpustil z lásky k Pánovi Ježišovi, ale ten človek mal kamenné srdce. Keď sa vyučil, odišiel k ďalšiemu zbožnému majstrovi. V tomto období, na Turíce dňa 5. júna 1740, Gerard prijal sviatosť birmovania. Odvtedy si zvláštnym spôsobom uctieval Ducha Svätého a každý rok sa pôstom a bičovaním pripravoval na svätodušné sviatky.
Po vytrvalom domáhaní ho konečne prijali u redemptoristov. Noviciát vykonal v Ilicite a rehoľné sľuby zložil 16. júna 1752 ako brat pomocník. Bol krajčírom, kostolníkom, kuchárom, ošetrovateľom chorých a hospodárom kláštora. V Caposele mu bola zverená veľmi dôležitá úloha, služba vrátnika. Dobrý brat bol z toho nesmierne šťastný. Ako vrátnikovi mu prislúchalo starať sa o chudobných, čo vykonával veľmi svedomito a obetavo.
Zatiaľ čo uzdravoval iných sám ochorel: začal chrliť krv a dostal vysokú horúčku, takže si musel ľahnúť s tým, že už viac nevstane. Nad dvere svojej izby dal zavesiť tabuľu s veľkými písmenami: „Tu sa plní, čo Boh chce.“ Dňa 15. októbra 1755 oznámil, že mu už zostáva iba niekoľko hodín života. Večer odrazu zvolal: „Hľa, Panna Mária!“ a upadol do extázy. Tentoraz sa tato extáza neskončila, pretože stále trvá v nebi… Takto svätý Gerard Majella, iba dvadsaťdeväťročný, v noci z 15. na 16. októbra získal raj. Jeho telesné pozostatky sú uložené v Matterdomini (časť Caposele). Za blahoslaveného ho vyhlásil Lev XIII. v roku 1893 a za svätého sv. Pius X. v roku 1904.
