Svätý
Sviatok: 24. september
* 23. apríl okolo 980 Benátky, Taliansko
† 24. september 1046 Ofen, časť mesta Buda (Budapešť)
Atribút: biskupský pastorál (berla)
Patrón vychovávateľov; Maďarska
Gerhard sa narodil okolo roku 980 v Benátkach. Pochádzal zo vznešenej slávnej šľachtickej rodiny Sagredovcov. Podľa najstaršieho životopisu sa narodil 23. apríla, a preto dostal meno Juraj. Ako päťročný prekonal silnú horúčku. Rodičia vtedy prosili o pomoc sv. Juraja. Keď sa uzdravil, dali ho na výchovu do benediktínskeho kláštora sv. Juraja v Benátkach. Tam ho vychovávali. Chlapec bol pokorný, usilovný a zbožný. Všetko, čo bolo treba, spravil. Časom sa stal mníchom a prijal meno Gerhard. Po niekoľkých rokoch ho zvolili za opáta. Keď mal tridsať rokov, s povolením provinciála sa odobral na púť do Svätej zeme. Loď však stroskotala pri brehoch Dalmácie. Peši teda pokračoval v ceste spolu s istým mníchom, ktorý ho nahovoril, aby šli cez Uhorsko. Prišli až do Päťkostolia k biskupovi Maurovi, ten ich predstavil kráľovi sv. Štefanovi. Štefan prosil Gerharda, aby zostal v Uhorsku, keďže mu veľmi záležalo na tom, aby mal vo svojej krajine dostatok horlivých kňazov. Gerhard v tom videl Božiu vôľu, a tak zostal. Od roku 1021 vychovával Štefanovho syna Imricha, ktorý zomrel vo veľmi mladom veku (24 rokov) roku 1031. Po splnení úlohy vychovávateľa sa Gerhard so svojimi spoločníkmi utiahol do samoty neďaleko Budína, kde si postavil pustovňu a kostolík, aby sa sedem rokov pripravoval na úrad biskupa, o ktorý ho žiadal kráľ Štefan. Po siedmich rokoch (okolo roku 1030) sa Gerhard stal biskupom v meste Čanád na rieke Maroša (neďaleko Sedmohradska). V tom kraji bolo ešte veľa pohanov. Gerhard neúnavne pracoval, ohlasoval Božie slovo, staval školy, kostoly, nemocnice. Staral sa o poriadok a jednotu v slávení liturgie. V Čanáde vybudoval chrám, ktorý zasvätil sv. Jurajovi. Staral sa aj o chudobných. Sám žil veľmi jednoducho. Ťažko telesne pracoval a aj veriacich povzbudzoval k pracovitosti. Cestoval zväčša peši, spával na holej zemi.
Vo veciach viery bol nekompromisný. Neváhal ostro pokarhať aj samotného kráľa Abu Samuela, ktorého zvolili veľmoži v roku 1041. Kráľ totiž v domnení, že ho veľmoži chcú zradiť, dal zavraždiť päťdesiat z nich. Gerhard mu to vyčítal pred začatím slávnostných bohoslužieb na Veľkú noc. Kráľ to uznal a pokorne odišiel z chrámu. No nepokoje v krajine pokračovali. Gerhard sám predpovedal Samuelovi, že o tri roky mu kráľovstvo bude odňaté a jeho samotného zabijú. Tak sa aj stalo. Kráľom sa stal znova Peter, ktorého podporoval cisár Henrich. Bol príbuzným Samuelovým a pred ním bol aj kráľom, no prívrženci Samuela ho vyhnali. Peter však panoval len krátko. Už nasledujúceho roku (1045) sa zišli veľmoži, ktorí sa nahnevali na Petra, keďže zveril uhorskú krajinu pod ochranu Henricha a Nemcov dosadzoval do úradov. Zvrhli ho, oslepili a biedne zahynul. Namiesto neho povolali z vyhnanstva Ondreja, aby sa stal kráľom. No žiadali od neho, aby vyničil kresťanstvo a nové poriadky. Ondrej sa zarazil, no myslel si, že keď začne vládnuť, podarí sa mu potlačiť vzburu. Keď sa to dozvedel biskup Gerhard, ponáhľal sa do Stoličného Belehradu (Székesfehérvár), kde mal byť Ondrej korunovaný, aby ho odhovoril od krvavého zločinu. S Gerhardom išli aj biskupi Bystrík, Buldus a Beneta. Keď prišli k Budínu, napadli ich pohania skalami. Gerharda strhli z voza a zhodili do priepasti. Potom ho ešte prebodli oštepom. Bystríka a Buldusa ukameňovali. Len Benetovi sa podarilo uniknúť.
Keď sa o tom dozvedel kráľ Ondrej, ponáhľal sa do Budína a telá mučeníkov slávnostne pochoval v Pešti v chráme Panny Márie. Gerhardove relikvie neskôr preniesli do biskupského chrámu v Čanáde. Za svätého bol vyhlásený spolu s Bystríkom a Buldom roku 1083. Časť jeho relikvií sa nachádza v Benátkach v chráme Panny Márie z Murana a v chráme sv. Víta v Prahe. Na vrchu pri Budíne, kde Gerhard zomrel, vystavali veriaci kaplnku. Vrch nesie meno Vrch sv. Gerharda (maďarsky Gellért).
