Svätý
Sviatok: 2. január
* okolo 329 Arianz pri Nazianze, Kapadócia, dnes kláštor pri Güzelyurt v Turecku
† 25. január (?) okolo 389 tamtiež
Význam mena: ostražitý, bdelý (z gr.)
Atribúty: biskupský odev, písací stôl, holubica
Patrón básnikov
Sv. Gregor Naziánsky sa narodil asi roku 329 v osade Arianz pri Nazianze v Kapadócii. Jeho otec – tiež Gregor – bol pôvodne pohan, no obrátil sa a žil horlivým kresťanským životom, takže neskôr ho zvolili za biskupa. Matka sa volala Nonna. Obidvaja sú svätí, ako aj všetky ich deti – okrem Gregora aj ďalší syn Cézarius a dcéra Gorgónia. Rodičia svoje deti viedli k viere od malička. Gregor začal študovať v Cézarei, kde sa aj po prvý krát stretol so sv. Bazilom Veľkým, budúcim biskupom tohto mesta. Do smrti zostali najvernejšími priateľmi a spolu si ich aj uctievame v jeden deň. Gregor ďalej študoval v Cézarei Palestínskej, v Alexandrii a v Aténach. Bol horlivým študentom. Študoval rečníctvo, filozofiu, poéziu, hudbu, medicínu, teológiu. Spolu s Bazilom žili prísnym životom – nezúčastňovali sa na zábavách a poznali len dve cesty – do chrámu a do školy. Okolo roku 355 sa Gregor vrátil domov. Cestou sa zastavil v Carihrade, kde zrejme prijal krst (vtedy bolo zvykom krstiť dospelých). Doma potom spravoval začas majetok podľa otcovej vôle. No túžil po samote.
Roku 358 odišiel na púšť pri Novej Cézarei, kde už žil aj jeho priateľ Bazil Veľký ako pustovník. Spolu teda ďalej pracovali, modlili sa, spievali žalmy a vzdelávali sa. V tom čase vládol cisár Julián Odpadlík. Gregor napísal proti nemu ráznu reč. No na púšti sa nezdržal dlho. Jeho otec, ktorý sa stal medzičasom biskupom v Nazianze, ho naliehavo žiadal, aby mu prišiel vypomôcť so správou biskupstva. Viac-menej proti vôli Gregor šiel. Otec ho (asi roku 362) vysvätil za kňaza. Gregor mu teda pomáhal, aj keď ho táto práca nebavila. Jeho priateľ Bazil sa stal v roku 370 arcibiskupom v Cézarei. Zriadil nové biskupstvo v Sasime a Gregora nahovoril, aby prevzal správu tohto biskupstva. Gregor, nerád, no nechal sa vysvätiť za biskupa, ale aj tak zostal stále pri svojom otcovi, ktorý bol čím ďalej, tým slabší. Keď roku 374 zomrel, Gregor sa utiahol do kláštora v Seleucii. Tam za ním prišli veriaci z Carihradu a žiadali ho, aby prevzal arcibiskupský stolec v ich meste. Po pôstoch, modlitbách a radách iných, najmä Bazila, sa Gregor rozhodol ísť. Medzitým, ešte ani neodišiel z kláštora, Bazil zomrel (r. 379). V Carihrade ho však neprijali najlepšie. Ariáni ho sužovali, začínal s pravovernými naozaj od začiatku. Postavil malý kostol, v ktorom sa začali schádzať. Tam predniesol slávne teologické reči a dogmatické úvahy, ktoré mali veľký úspech a stále prichádzalo viac a viac ľudí. To pobúrilo ariánov. Cisár Teodózius sa však postavil na Gregorovu stranu a ariánskeho biskupa Demofila vyhnal z mesta. Potom nariadil, aby ariáni vrátili pravoverným kresťanom všetky kostoly a majetky. Osobne uviedol Gregora do chrámu sv. Sofie.
V roku 381 sa v Carihrade na podnet cisára konal cirkevný snem, na ktorom uviedli biskupa Gregora aj oficiálne do úradu carihradského patriarchu. No niektorým biskupom sa to nepozdávalo a vznikol spor. Gregor nebol tým nadšený, a tak radšej odišiel z Carihradu preč. Prišiel do Nazianzu, ktorý bol od smrti jeho otca neobsadený a dva roky spravoval biskupstvo, kým nebol menovaný nový biskup do tohto mesta. Potom sa definitívne utiahol na rodný majetok v Arianze. V úplnej utiahnutosti strávil posledné roky svojho života. Venoval sa písaniu kázní, teologických úvah, písal básne, životopisné črty, hymny atď. Zanechal po sebe veľké dielo. Zomrel roku 389 alebo 390. Za učiteľa Cirkvi ho vyhlásil pápež Pius V. v roku 1568.
