Svätý
Sviatok: 3. september (deň jeho biskupskej vysviacky)
* okolo 540 Rím
+ 12. marec 604 tamtiež
Pontifikát: 590 – 604
Význam mena: ostražitý, bdelý (z gr.)
Emblém: holubica, čajka, kniha, pápežská tiara
Carlo Saraceni: Sv. Gregor Veľký, okolo 1610. Národná galéria antického umenia v Ríme.
Sv. Gregor sa narodil v Ríme okolo roku 540 ako syn Jordána, bohatého senátora, ktorý sa neskôr vzdal svojej funkcie a stal sa jedným z deviatich rímskych diakonov. Otca aj matku Silviu si tiež uctievame ako svätých. Gregor dostal dôkladné vzdelanie a cisár Justín Mladší ho vymenoval za prefekta, hoci Gregor mal vtedy len 34 rokov. Rok na to – po smrti svojho otca – však kariéru prefekta zanechal a vo vlastnom dome založil kláštor benediktínov. Aj sám prijal ich rehoľné rúcho. Okrem toho založil aj ďalších šesť kláštorov na Sicílii. Počas pontifikátu pápeža Pelágia II. (579-590) sa stal diakonom a pápežským vyslancom v Carihrade. Po smrti Pelágia bol jednohlasne zvolený za pápeža.
Jeho pontifikát bol poznačený mnohými nepokojnými udalosťami. Práve vtedy prebiehalo sťahovanie národov. Zásluhou Gregora sa podarilo pokresťančiť Vizigótov v Španielsku. K pravej náuke sa vrátili aj ariánski Longobardi, Galovia a Anglosasi. Počas moru v Ríme konal odprosujúcu pobožnosť, po ktorej bola skaza odvrátená. Zreformoval liturgiu, zvlášť liturgický spev. Doteraz sa používa pri bohoslužbách tzv. gregoriánsky nápev, ktorý je pomenovaný práve po ňom a pochádza z jeho čias. Taktiež zvyk slúžiť gregoriánske omše za zosnulých pochádza z tohto obdobia. Napísal mnoho spisov. Patrí k štyrom západným cirkevným otcom. Dejiny mu dali prívlastok Veľký, on však používal titul „servus servorum Dei“ (sluha Božích služobníkov).
