Svätý
Sviatok: 4. november; na Slovensku 5. november
* 1007 (?) Stuhlweißenburg, dnes Székesfehérvár, Maďarsko
† 2. september (?) 1031 Uhorsko
Atribúty: ľalia, žezlo, koruna
Sv. Imrich sa narodil medzi rokom 1000 a 1007 v Székesfehérvári. Bol synom uhorského kráľa sv. Štefana a jeho manželky bl. Gizely, dcéry bavorského vojvodu Henricha a sestry cisára sv. Henricha. Obaja manželia boli veľmi nábožní. O Imricha sa starali svedomito po všetkých stránkach. Ako štrnásťročného ho zverili benediktínskemu mníchovi, neskoršiemu biskupovi, sv. Gerhardovi. Pod jeho vedením vyrástol Imrich na zbožného muža, ktorý dosiahol vysoký stupeň dokonalosti. Otec veľmi chcel, aby sa Imrich oženil a prevzal po ňom uhorský kráľovský trón. Imrich sa však vzpieral, keďže túžil žiť len pre Božie kráľovstvo a zostať slobodný. Zložil dokonca slávnostný sľub, že chce zostať čistým až do smrti. No nakoniec predsa len privolil a oženil sa s Chichou (Čikou), dcérou kráľa Dalmácie a Chorvátska Křesimíra. Všetci sa tomu tešili. Považovali Imricha za múdreho a svätého. Verili, že bude spravodlivým kráľom. So svojou ženou Chichou pokračovali doslova v pretekaní sa v nábožnosti a vo vykonávaní dobrých skutkov. No zároveň si sľúbili, že budú žiť ako brat a sestra, v čistote, až do smrti.
Štefan chcel Imricha korunovať za kráľa ešte za svojho života. Osem dni pred slávnostnou korunováciou, ktorá mala byť 2. septembra 1031, však Imricha poranilo divé zviera (tak hovorí kronika z Hildesheimu z r. 1031). Imrich po ťažkej chorobe zomrel 3. septembra 1031. Pochovali ho v Stoličnom Belehrade (Székesfehérvár). O týždeň na to umrela aj jeho manželka. Celá krajina za ním smútila. Za svätého ho vyhlásil pápež Gregor VII. v roku 1083 spolu so sv. Gerhardom, Štefanom, Bystríkom, Andrejom Svoradom a Benediktom a ďalšími.
