spomienka na sv. Irenu sa v súčasnom Rímskom martyrológiu z r. 2004 nenachádza
Svätá
Sviatok: 5. máj
Význam mena: mierna, pokojná (gr.)
Patrónka dievčat a slúžok
O sv. Irene z Lecce, dcére vojenského hodnostára Licínia, nemáme žiadne seriózne životopisné údaje. Jedna tradícia (bez udania dátumu) hovorí, že ju pokrstil sv. Timotej, žiak sv. Pavla. Jej otcovi – pohanovi sa nepáčil kresťanský život dcéry. Nútil ju, aby sa klaňala pohanským bohom. Irena však sošky bohov zničila. Rozzúrený otec ju priviazal za koňa, aby ju vláčil a usmrtil. Irena však bola zázračne zachránená. Otca kôň pohrýzol, načo ten zomrel. Irena sa za neho modlila, on bol zázračne vzkriesený a spolu so svojou rodinou a ďalšími 3 tisícmi pohanov prijali krst. Gubernátor Ampelio sa pokúšal o to, aby sa Irena vzdala svojej viery, no neúspešne. Rozzúrený ju dal sťať.
Iná tradícia hovorí, že pochádzala z Magedy (Perzia), bola dcérou tamojšieho kráľa a predtým, než sa dala pokrstiť, sa volala Penelope. Žila nábožný život, na jej príhovor sa stalo mnoho zázrakov a pohania sa húfne obracali na kresťanstvo. Zabili ju počas vlády kráľa Sapora, ktorý vládol v časoch cisára Konštantína (306-337).
Tretia tradícia hovorí, že pochádzala z mesta Lecce. Tam sa aj uctieva ako svätá pod menom Erin. V 5. storočí na jej pamiatku v Konštantínopole postavili dva kostoly.
