Svätý
Sviatok: 28. jún
* okolo 135 Smyrna, dnes Izmir, Turecko
† okolo 202
Význam mena: mierny, pokojný (gr.)
Ako žiarivá hviezda sa v 2. storočí na obzore Cirkvi objavil muž, ktorý bol veľkým obrancom pravej viery, „otcom katolíckej dogmatiky“. Bol to sv. Irenej, biskup a mučeník. Svoju mladosť prežil v meste Smyrne v Malej Ázii. Bol žiakom sv. Polykarpa. Dostal dobré klasické vzdelanie. Sv. Augustín ho nazýva „slávnym učiteľom a antickým mužom Božím“. Irenej vyzbrojený vedou posvätnou i svetskou, s mečom viery, ktorý mu odovzdal sám jeho veľký učiteľ Polykarp, s lukom Svätého písma, so všetkými šípmi filozofov všetkých čias a miest, sa mohol odvážne pustiť do boja proti nepriateľom Cirkvi.
Nevie sa určite, kedy a prečo prišiel Irenej z Malej Ázie do Lyonu vo Francúzsku. V Lyone sa kresťanstvo zakorenilo v prvej polovici 2. storočia medzi obyvateľstvom, ktoré pochádzalo z Ázie. V r.177 tam nachádzame dosť početnú cirkev, dobre zorganizovanú, na čele s biskupom sv. Potinom, ktorý prijal medzi svojich kňazov aj Ireneja. Jediný istý časový údaj o Irenejovom živote je z r.177. Lyonskí mučeníci poslali z väzenia list pápežovi sv. Eleuterovi vo veci žiakov bludára Montana. List niesol kňaz Irenej. Cesta do Ríma zachránila Ireneja pred prenasledovaním, pri ktorom prišlo o život štyridsaťosem ľudí. Medzi nimi bol aj biskup Potinos. Ireneja následne vyvolili za jeho nástupcu. O jeho pastoračnej činnosti v Lyone nemáme iné svedectvo ako jeho diela, ktoré napísal pri vykonávaní apoštolskej činnosti. Bol hlavným predstaviteľom Cirkvi v Galii.
Irenej vyvinul veľkú činnosť hlavne pri obrane pravej apoštolskej viery. Keď kresťanov krvavo neprenasledovali pohania, znepokojovali ich rozliční bludári v lone Cirkvi. V tom čase bol takým rozšíreným bludom gnosticizmus. Gnostici podceňovali rozumové poznanie a za vyšší druh vyhlasovali poznanie, videnie mystického druhu a ním sa vynášali nad kresťanstvo, pretože ich videnie údajne vedie k premene a k spaseniu. Irenej vystúpil proti týmto bludárom s apoštolskou smelosťou, horlivosťou a prísnosťou a písal proti nim rozličné spisy. Jeho hlavným dielom je spis Odhalenie a vyvrátenie falošnej gnózy, všeobecne známy pod názvom Adversus haereses (Proti bludom). Toto dielo sa nezachovalo celé v gréckom origináli, ale máme úplný latinský preklad z 3.-4. storočia. Podáva krásne svedectvá o jednote v Cirkvi, o primáte rímskej Cirkvi a o potrebe byť s ňou v jednote, o cirkevnej tradícii, o svätej omši a mnohé iné náuky, ktoré novší bludári popierajú a o ktorých tvrdia, vznikli neskoršie, keď apoštolská viera už zanikla. Irenej, biskup a obranca viery, veriaci a filozof, s obdivuhodnou istotou podal vieru, ktorá má v sebe všetky kresťanské pravdy. Toto učenie zahrnul do jedinej stručnej vety: Boh sa stal človekom, aby sa človek stal Bohom. Pred ním to nik tak jasno nepovedal a po ňom to už nik nezabudne. Toto jeho dielo nám poskytuje široký a kompletný výklad tradičného učenia Cirkvi tých čias. Je to veľmi vzácny dokument.
Podľa tradície zomrel Irenej okolo r. 202 ako mučeník. Eusebiove dejiny, hlavný prameň o živote a diele sv. Ireneja, nehovoria, že zomrel ako mučeník. Jeho mučeníctvo nie je teda zaručené, ale Cirkev ho uctieva ako mučeníka. Rímske martyrológium stanovilo sviatok sv. Ireneja, biskupa a mučeníka na 28. júna a v ten deň sa slávi aj dnes.
