v súčasnom Rímskom martyrológiu z r. 2004 sa spomienka na sv. Iva nenachádza
Svätý
Sviatok: 24. apríl
6.-7. storočie
Význam mena: tisové drevo (kelt.); možná obmena mena Ivan – Ján – Boh je milostivý (hebr.)
* Perzia
† 7. storočie, Anglicko
Meno Ivo je v Európe pomerne rozšírené a obľúbené. V rôznych podobách sa vyskytuje vo viacerých krajinách: v Taliansku Ivo alebo Ivone, v Španielsku Ivo alebo Ivano, v Anglicku a Francúzsku Yves. Pravdepodobne pochádza z keltského slova „ivos“, ktoré znamená tisové drevo. Pre Keltov bol tis posvätný, používali ho na výrobu zbraní alebo svojich príbytkov. Meno Ivo sa rozšírilo najmä v 8. storočí najprv v Anglicku a potom aj do ostatnej Európy. Medzi svätými sa nachádza viacero mužov práve tohto mena.
Sv. Ivo sa narodil v 6. storočí v Perzii v šľachtickej rodine. Stal sa biskupom a podľa vzoru sv. apoštola Pavla sa venoval cestovaniu a kázaniu na rôznych miestach najprv v Malej Ázii a v Ilýrii (historická krajina na balkánskom polostrove medzi Istriou a Monti Certuni; v roku 228 sa stala rímskou provinciou). Neskôr na svojich cestách dorazil do Ríma a odtiaľ prešiel do Francúzska, kde dosiahol veľký úspech, keďže si získal aj kráľa, šľachtu i ľud.
No všetky vyznamenania, ktoré mu ponúkali, odmietal. S troma svojimi spoločníkmi odišiel do Anglicka, kde tiež úspešne pracoval viacero rokov, najprv v provincii Mercia (založená Anglosasmi v druhej polovici 5. storočia) a neskôr sa usadil v meste Sleve (St. Yves), vzdialeného tri míle od Huntendunu, kde tiež horlivo pôsobil a tam aj zomrel na začiatku 7. storočia. Jeho telesné pozostatky pravdepodobne v roku 1001 preniesli do benediktínskeho opátstva v Ramsey (Huntingdonshire). Jeho život opísal mních Goscelino z Westminsteru v roku 1091 na príkaz opáta Heriberta.
