Svätý
Sviatok: 4. december
* okolo 650 Damask, Sýria
† 4. december pred 754 kláštor Mār Saba pri Jeruzaleme, Izrael
Význam mena Ján: Boh je milostivý (hebr.)
Atribúty: turban na hlave (kvôli svojmu orientálnemu pôvodu)
Patrón maliarov, lekárnikov, študentov teológie
Sv. Ján Damascénsky, grécka ikona
O živote sv. Jána Damascénskeho nevieme toho veľa. Narodil sa okolo roku 650 v Damasku, ktorý bol vtedy centrom politickej, svetskej aj duchovnej sféry. Jeho rodičia boli bohatí kresťania. Otec bol veľmi dobročinný. Pomáhal chudobným a vykupoval zajatých. Hoci bol kresťan, zaujímal významné miesto na dvore mohamedánskeho kalifa. Raz sa medzi zajatými objavil mních zo Sicílie. Jánov otec sa o tom dozvedel a hneď si ho od kalifa vypýtal. Sicílčan dostal slobodu a stal sa Jánovým učiteľom. Ján sa učil veľmi rýchlo. Po čase sa sicílsky mních utiahol na púšť a Ján začal pomáhať svojmu otcovi v jeho práci. Po čase prevzal po ňom úrad. Koncom 7. storočia však došlo k zmene kalifov. Nový panovník už nebol naklonený kresťanom. Ján sa teda aj so svojím bratom utiahol do Jeruzalema a tam vstúpili do kláštora. Ján už mal vtedy povesť učenca a básnika. V Jeruzaleme bol vysvätený za kňaza. Odvtedy sa musel viac venovať záležitostiam cirkevného života ako poradca jeruzalemského patriarchu a teologický spisovateľ. Radšej by sa bol venoval rozjímaniu a utiahnutému životu, no nebolo mu to dopriate. Stal sa veľmi známym, hlavne vo veľkom spore o úcte obrazov (tzv. obrazoborectvo). Keď na podnet moslimov carihradský cisár sa pokúšal zasahovať do Cirkvi zákazom uctievať obrazy, ba usiloval sa aj násilne izolovať niektoré územia od vplyvu pápeža, Ján neohrozene vystúpil so správnymi argumentami. Vysvetľoval, že Cirkev sa neklania obrazom, klania sa len Bohu, no obrazy pomáhajú k správnemu pochopeniu učenia Cirkvi – zvlášť to bolo aktuálne v tej dobe, keď mnohí ešte nevedeli čítať.
Ján Damascénsky bol teológom, rečníkom, filozofom, historikom, exegétom i básnikom. Jeho najdôležitejším dielom je Prameň poznania, v ktorom podáva prehľad gréckej filozofie, prehľad bludov a takisto hovorí o Bohu, jeho diele a vlastnostiach, o Vtelení a o sviatostiach. Týmto položil vlastne základy dogmatiky na východe. Okrem toho vytvoril aj ďalšie spisy ako O pravej viere, Hudobný kánon (o hudbe) a iné. Žil veľmi skromným a pokorným životom. Bol príkladne verný Cirkvi a jej náuke. Zomrel asi roku 749. Za učiteľa Cirkvi ho vyhlásil pápež Lev XIII. roku 1890.
