Svätý
Sviatok: 19. august
* 14. november 1601 Ri pri Argentan, Francúzsko
† 19. august 1680 Caen, Francúzsko
Význam mena: Boh je milostivý (hebr.)
Sv. Ján Eudes
Sv. Ján Eudes sa narodil 14. novembra 1601 v dedinke Ri pri Argentane (západne od Paríža). Jeho otec Izák Eudes sa pôvodne tiež chcel stať kňazom, no ako jediný potomok rodiny, ktorá vymrela na mor, sa musel svojho úmyslu zriecť. Oženil sa s Martou Corbinovou a živil sa ako roľník a dedinský lekár. Každý deň sa modlil breviár a bol veľmi zbožný. Ján bol prvý zo siedmich detí. Rodičia ho už ako dieťa obetovali Panne Márii na znak vďačnosti za dar dieťaťa. Ján bol veľmi šikovný, mal láskavé srdce a pevnú vôľu. V štrnástich rokoch urobil sľub doživotnej čistoty. Vzdelával sa u jezuitov v Caen. V roku 1618 vstúpil do Mariánskej kongregácie. Jeho spolužiaci ho volali „zbožný Eudes“. Po porade so svojím duchovným vodcom sa rozhodol stať sa kňazom. Jeho rodičia však už akosi zabudli na svoje dávne túžby a chceli, aby sa radšej oženil. On sa však nedal. Nakoniec mu ustúpili a 25. februára 1623 vstúpil do Spoločnosti oratoriánov v Paríži, ktorú založil v roku 1611 svätý kňaz Peter de Bérulle. Pod jeho vedením sa cvičil v živote modlitby a čnostiach. Za kňaza bol vysvätený 20. decembra 1625. Na druhý rok však ochorel a musel sa liečiť. V roku 1627 ho definitívne prijali medzi oratoriánov a začal sa pripravovať na kázanie. Vtedy mu však prišla naliehavá správa od otca. Prosil ho, aby sa prišiel venovať chorým na mor. S povolením predstaveného šiel a dva mesiace sa staral o všetkých, ktorí to potrebovali. Po ukončení epidémie sa vrátil a pripravoval sa na konanie farských misií. Opäť však prišiel mor, tento raz do mesta, v ktorom žil, do Caen. Znova sa staral o chorých, sám pritom ochorel a takmer zomrel. No dostal sa z toho. V roku 1632 konal prvých šesť misií. Kázal a spovedal s takým zápalom, že to všetci považovali za majstrovské činy. Potom však znovu šiel študovať a po dvoch rokoch sa stal zodpovedným za misie oratoriánov v Normandii.
V rokoch 1635-1641 Ján kázal na rôznych miestach a jeho činnosť bola veľmi úspešná. Mnoho ľudí sa obrátilo či vyspovedalo po rokoch na jeho kázanie. Jána však trápilo, že tieto jeho úspechy nemajú dlhé trvanie, keďže miestni kňazi – farári – boli nevzdelaní a nepokračovali v tom, čo on svojimi kázňami začal. A tak prišiel na myšlienku založiť kňazský seminár. Chcel to urobiť v rámci svojej rehole, no predstavený to pokladal za príliš pokrokové a nedovolil. Na radu viacerých sa rozhodol opustiť oratoriánov a založiť novú kongregáciu. Na sklonku roka 1642 dostal od kráľa povolenie. 24. marca nasledujúceho roku odišiel z kláštora oratoriánov a putoval k starej kaplnke Panny Márie, ktorá bola od Caen vzdialená asi trinásť kilometrov. Tam sa spolu so svojimi piatimi spolupracovníkmi zasvätili Ježišovi a Márii a začali svoju činnosť. V rokoch 1643-1670 založili šesť seminárov. Biskupi vítali túto aktivitu a sami ho prosili, aby im v tom pomáhal. Na druhej strane sa Ján stretol aj s nepochopením. Mnohí ho za to kritizovali, závideli mu jeho úspechy a prekážali mu. No nevzdal sa. Pokračoval aj v kázaní. Chodil po Normandii, Bretónsku a iných krajoch a priťahoval zástupy. Počas svojich misií obrátil viacero verejných hriešnic. Preto prosil rehoľu Navštívenia v Caen, aby mu dali niekoľko sestier na pomoc pri práci s týmito kajúcnicami. Tri sestry, medzi nimi aj matka Patinová, boli uvoľnené. Spolu s matkou Patinovou založil Kongregáciu Notre Dame de Charité (Panny Márie Láskavej) podľa reguly sv. Augustína. K trom obvyklým sľubom chudoby čistoty a poslušnosti pripojili sľub venovať sa obráteniu padlých žien. Ján si veľmi ctil Najsvätejšie Srdce Ježišovo a Nepoškvrnené Srdce Panny Márie. Jeho zásluhou sa úcta k nim šírila nielen po Francúzsku, ale aj za hranice. Zachovali sa nám niektoré jeho spisy: Ježišov život a jeho kráľovstvo, Dobrý spovedník a Obdivuhodné srdce Božej Matky.
Ku sklonku svojho života si ešte mnoho vytrpel pre ohovárania a osočovania, ale aj choroby, ktoré ho trápili. V roku 1680 sa zriekol úradu generálneho predstaveného. Pred smrťou dal ešte posledné poučenia svojim spolubratom. Zomrel 19. augusta 1680. Pochovali ho v Caen. Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež sv. Pius X. v roku 1909 a za svätého pápež Pius XI. v roku 1925.
