Svätá
Sviatok: 24. júl
* Volsinii, dnes ruiny pri Bolsene, Taliansko
† okolo 287/307 tamtiež
Význam mena: nasledovníčka Krista, patriaca Kristovi (z lat.)
Atribúty: pec, mlynský kameň, šípy, rošt
Patrónka mlynárov, lukostrelcov, námorníkov
Ikona: Sv. Kristína
Kristína patrí k tým mučeniciam, za ktorých smrť alebo tresty sú zodpovední ich vlastní otcovia, bezcitní a bez lásky. Dokázali spôsobiť svojim vlastným dcéram kruté utrpenie a dokonca aj smrť. Medzi tieto svätice patrí napríklad sv. Barbora. Podľa vykopávok z rokov 1880-1881 v jaskyni pod bazilikou sv. Kristíny v Bolsene sa zistilo, že už v 4. storočí jestvoval kult sv. Kristíny. Je tam vstup do katakomb, kde sa nachádzala ležiaca socha z pálenej hliny a sarkofág z pozostatkami sv. Kristíny. Za čias vlády cisára Diokleciána (243-312) bolo dievča menom Kristína, dcéra vojenského dôstojníka Urbana z Bolsena, spolu s ďalšími dvanástimi dievčatami zavreté do veže, aby sa tam naučili kultu pohanských bohov. Jedenásťročná Kristína však už vtedy vedela, čo je kresťanstvo. V srdci sa držala pevne kresťanskej viery. Odmietla uctievať sošky pohanských bohov. Všetky otcove prosby a hrozby boli márne. Otec ju teda dal uväzniť a zbičovať. Potom ju vydal súdu, ktorý jej vymeral viacero trestov. Musela podstúpiť lámanie na kolese, pod ktorým horel oheň. Po strašnom mučení ju hodili plnú rán a modrín do väzenia, kde mala videnie troch anjelov, ktorí ju potešili a uzdravili z jej rán. No v priebehu ďalších dní prišiel jej nemilosrdný a zaťatý otec, ktorý je priviazal na krk ťažký kameň z brúsu a dal ju hodiť do jazera pri Bolsene, aby sa utopila. Zázračným spôsobom však skala zostala plávať na hladine, neklesla ku dnu a priniesla dievčinu až k brehu. V tejto skale zostala odtlačená stopa nohy dievčiny, neskôr zo skaly sa stal oltárny kameň. Keď sa o tom dozvedel jej otec, tak to ním otriaslo, že čoskoro zomrel. Kristínino utrpenie sa však neskončilo. Nástupca jej otca Dione ju dal znova zbičovať, hodil ju do kotla plného vriacej smoly a oleja, ktorý však Kristíne neuškodil. Nato jej dal ostrihať vlasy, vyzliecť do naha a vliekol ju cez mesto až do Apollovho chrámu. Tam ju vyzval, aby si uctila pohanských bohov. No Kristína s pohŕdavým pohľadom zhodila sochu bôžika, ten sa rozbil a rozsypal na prach. No Dione tiež zomrel. Jeho nástupca Giuliano pokračoval v činoch svojich predchodcov. Snažil sa Kristínu donútiť k pohanským obetám, hodil ju do rozpálenej pece, no jej sa nič nestalo. Neuškodili jej ani jedovaté hady, medzi ktoré ju dal Giuliano hodiť. Nakoniec ju smrteľne zasiahli dvoma šípmi, načo Kristína zomrela.
Potiaľto viac-menej legenda, resp. skutočný príbeh, ktorý je doplnený nepravdepodobnými udalosťami. Vznikol asi až v 9. storočí, historicita je preto veľmi otázna. Relikvie mali tiež dobrodružný osud. Boli znovuobjavené v roku 1880 v sarkofágu v katakombách, ktoré sa nachádzajú pod bazilikou sv. Juraja a Kristíny, ktorá bola postavená v 11. storočí . Relikvie tela, vlastne iba časť z neho, odcudzili v roku 1098 dvaja pútnici, ktorí šli do Svätej zeme. Keď prišli do Sepina, malého mestečka v regióne Campobasso, nedokázali odísť z mesta s ich vzácnym bremenom, preto ho darovali obyvateľom mestečka. Táto udalosť sa pokladá za začiatok úcty k svätej Kristíne, ktorý je i teraz veľmi živý v Sepine. Relikvie obsahujú len jedno rameno. Uchovávajú sa v kostole, ktorý je zasvätený tejto svätici. Ostatné relikvie boli odvezené medzi r. 1154 a 1166 do Palerma, ktoré si ju zvolilo za svoju nebeskú patrónku. Jej sviatok slávili 24. júla a 7. mája; uctievanie si svätej Kristíny trvalo aspoň do 17. storočia, kedy boli objavené relikvie svätej Rozálie. Tá sa neskôr stala hlavnou patrónkou mesta. V Sepine si pripomínajú sv. Kristínu dokonca až štyrikrát ročne.
Nakoniec treba pripomenúť, že v bazilike sv. Kristíny sa nachádza oltár, ktorý bol vyhotovený zo skaly, kde bola popravená sv. Kristína. Práve na tomto oltári v roku 1263 jeden český kňaz, ktorý mal pochybnosti o skutočnej prítomnosti Tela a Krvi Ježiša v Eucharistii, slávil sv. omšu. Počas nej uvidel stekať kvapky krvi z konsekrovanej hostie. Padali na korporál a na podlahu. Túto udalosť oznámili pápežovi Urbanovi IV. O rok neskôr pápež ustanovil sviatok Kristovho Tela a Krvi.
