Svätá
Sviatok: 3. marec; v Luxembursku a Nemecku 13. júl
* okolo 978 Luxemburg
† 3. marec 1033 (?) Kaufungen (pri Kasseli), Hessensko, Nemecko
Význam mena: bojujúca za svoj národ (z nem.)
Atribúty: kostol, kniha, vdovský závoj, pluhová radlica
Patrónka biskupstva Bamberg, tehotných žien a chorých detí
Sv. Kunigunda (socha v Bambergu, Bavorsko)
Rok narodenia sv. Kunigundy nie je známy. Pravdepodobne to bol rok 978. Jej otec sa volal Siegfried (bol luxemburským grófom) a matka Hedviga. Kunigunde dali dôslednú a hlbokú kresťanskú výchovu. Keď mala Kunigunda približne dvadsať rokov, vydala sa za bavorského vojvodu Henricha, ktorý bol roku 1002 v Mohuči korunovaný za nemeckého kráľa. O mesiac neskôr korunovali za kráľovnú aj Kunigundu. Roku 1014 sa Henrich stal aj rímskym cisárom. Cisársku korunu získal v Ríme z rúk pápeža. Po návrate do vlasti si zodpovedne plnil povinnosti cisára. Kunigunda zase žila utiahnutým životom. Jej izba bola veľmi skromne zariadená. Štedro podporovala chudobných a prijímala kohokoľvek z poddaných.
O ich manželstve sa viedli hlavne na začiatku 20. storočia mnohé polemiky. V niektorých historických textoch, na ktorých je aj pečať pápeža Inocenta III., sa hovorí o panenskom sľube, ktorý údajne Henrich s Kunigundou zložili. Ich manželstvo sa označuje ako „manželstvo sv. Jozefa“. Na základe týchto historických dokumentov bol Kunigunde pripísaný titul „panna“. Podľa iných moderných autorov však toto označenie nekorenšponduje s údajmi, ktoré zaznamenali súčasníci Henricha a Kunigundy. Podľa nich to bolo asi tak, že cisár Henrich zistil, že manželka je neplodná. Nemecké manželské právo, ktoré bolo trpené Rímom, vtedy umožňovalo v takýchto prípadoch prepustiť manželku. No cisár nechcel použiť toto právo. Dal prednosť spoločnému životu s nábožnou manželkou, i keď bez potomstva. Zrejme na základe toho, že obaja žili veľmi pekne a bez detí, vznikla legenda o sľube čistoty.
V roku 1007 Kunigunda s pomocou cisára dala postaviť dóm v Bambergu na severe Bavorska a v roku 1017 benediktínsky kláštor v Kaufungene v Dolnom Hesensku. V roku 1024 Henrich zomrel. Kunigunda túžila utiahnuť sa do kláštora. Na prvé výročie jeho smrti – roku 1025 – sa konala posviacka chrámu v kláštore v Kaufungene. Cisárovná pozvala mnohých biskupov, dvoranov a rytierov krajiny na túto slávnosť. Tam na úžas všetkých po evanjeliu v plnom lesku drahocenných šiat pristúpila k oltáru. Drahocenný plášť si vyzliekla a obliekla sa do čierneho rehoľného rúcha. Dala si ostrihať vlasy a biskup jej zahalil hlavu závojom. Nastokol jej prsteň a uviedol do cely v kláštore. Jej majetok sa použil na stavbu kláštorov, na ozdobu chrámov a ako podpora pre chudobných. V kláštore strávila posledných pätnásť rokov svojho života. Dôsledne vykonávala všetky práce a aj tam sa starala o chudobných. Zomrela 3. marca 1033. Podľa svojho želania ju pochovali v chudobných šatách vedľa jej manžela Henricha v katedrále v Bambergu. Za svätú bola vyhlásená roku 1200. Aj Henricha si uctievame ako svätého.
