Svätý
Sviatok: 6. november
* okolo 500 Orléans (?), Francúzsko
† 559 (?) v dnešnom St-Léonard-de-Noblat pri Limoges, Francúzsko
Význam mena: silný ako lev (lat.–zast.nem.)
Atribúty: odev mnícha, alebo opáta s reťazou, kone a voly, alebo oslobodzujúci väzňov
Patrón sedliakov a dobytka, predovšetkým koní, stajní, paholkov, koniarov, cestujúcich, kováčov, zámočníkov, nosičov batožiny a debnárov, obchodníkov s ovocím, baníkov; šestonedieľok, väzňov; všetkých prosieb sedliakov a gazdov, dobrého pôrodu; proti bolestiam hlavy, patrón duševných a pohlavných chorôb
Sv. Leonard (vpravo) a sv. Odo z Cluny
Životný príbeh sv. Leonarda v mnohom pochádza z legiend. Podľa nich Leonard pochádzal z franskej šľachtickej rodiny. Pokrstil ho arcibiskup Remigius z Reims a na arcibiskupskom dvore bol aj vychovávaný. Keď dospel, ponúkli mu viaceré biskupské sídla, no on to odmietol a utiahol sa do lesnej samoty pri meste Limoges. Tam za ním čoskoro začali prichádzať ľudia s prosbou o pomoc. Liečil ich a kázal im evanjelium. Pravidelne navštevoval väzňov a pre mnohých dosiahol u kráľa milosť a slobodu.
Raz sa stalo, že kráľ a kráľovná šli jedného dňa na poľovačku do tohto lesa, Leonard počul kráľovnú bedákať a volať, prišli na ňu pôrodné bolesti. Na prosby kráľa sa modlil Leonard pri jej lôžku a ona porodila zdravého syna. Kráľ chcel Leonarda obdarovať zlatom a striebrom, tento však prosil len o taký kúsok lesa, ktorý so svojim oslíkom počas jednej noci obíde. Kráľ jeho želanie splnil a Leonard založil vo svojom kúsku lesa kláštor Noblat, dnešný St-Léonard-de-Noblat, kde potom aj zomrel.
Dodnes je jeho úcta živá vo Francúzsku. Kostol nad jeho hrobom má najmohutnejšiu vežu vo Francúzsku. Mnohí pútnici k sv. Jakubovi do Santiaga de Compostella sa zastavovali práve pri jeho hrobe. Zastavili sa tu i mnohí králi, napr. Karol VII., Pipin Krátky a iní.
V nedeľu po 6. novembri sa dodnes koná na jeho počesť v mestečku St-Léonard-de-Noblat veľká rytierska slávnosť. Poriada ju bratstvo, ktoré tu údajne založili v r. 1358. Drevo z hradu sa použije na kôl a jazdci na koňoch ho tyčami roztĺkajú, kým sa nerozpadne na kúsky, ktoré si potom ľudia pre šťastie rozoberú domov.
Od 11. storočia si ho uctievajú aj v Bavorsku, množstvo pútí sa konalo na jeho počesť. Spočiatku sa považoval za patróna tých, „ktorí ležia v okovách“, tak väzňov, ako aj duševne chorých, ktorí do 18. storočia boli priväzovaní. Po reformácii sa stal patrónom domácich zvierat, lebo sú na reťazi, s ktorou býva často vyobrazený. Kostoly zasvätené Leonardovi boli obopnuté reťazami, tak ako v meste Bad-Tölz. V 19. storočí jeho uctievanie v Bavorsku vrcholilo, ľudia ho považovali za jedného zo „14 pomocníkov v núdzi“. Na sviatok sv. Leonarda sa požehnávali zvieratá. V Inchenhofene sa nachádza 125 kg ťažký „Leonardov klinec“, ktorý sa od 15. storočia na znak pokánia nosí okolo kostola. Od r. 1718 sa v bavorskom Bad Tölz koná jazda na koni na jeho počesť. Od r. 1994 sa poriada medzinárodná jazda na koni na jeho počesť z Neukirchenu v lesoch Horného Falcka do Uhlišťa v Čechách.
