Životopisy svätých

…život sa neodníma, iba mení…

Svätí

Sviatok: 2. jún

† okolo 299 Rím

Význam mena: Marcelín (z Marcel): narodený v marci (lat.); Peter: skala (gr.)

Atribúty: palma, koruna

Najstaršia správa o ich mučeníctve pochádza zo 4. storočia. Zanechal nám ju pápež Damaz I. (366-384). Osobne ich síce nepoznal, no v mladosti počul o nich rozprávať kata, ktorý ich popravil. Damaz píše, že sudca rozkázal, aby oboch mučeníkov sťali v lesnej húštine, aby ich hroby zostali neznáme. No dozvedela sa o tom nábožná Rimanka Lucilla, ktorá sa postarala o prenesenie a dôstojné pochovanie ich pozostatkov. Hieronymovo martyrológium o Marcelínovi a Petrovi svedčí, že Marcelín bol kňazom a Peter exorcistom (kedysi to bol nižší stupeň svätenia kandidátov na kňazstvo). Už oddávna sa ich sviatok slávi 2. júna, najmä na cintoríne Ad duas lauras na Labikánskej ceste v Ríme. Cisár Konštantín Veľký dal na ich počesť postaviť jednu z najkrajších bazilík. Pápež Vigilius (537-555) vložil ich mená do Rímskeho kánona (eucharistická modlitba vo sv. omši). Na Labikánskej ceste im bol zasvätený ďalší kostol. Pozostatky oboch mučeníkov putovali z miesta na miesto. Pápež Gregor IV. ich daroval tajomníkovi cisára Karola Veľkého, ktorý ich dal previezť do Kolína. Neskôr ich zase preniesli do Štrasburgu, Michlenstadtu a nakoniec do Seligenstadtu, v Hornom Bavorsku, kde na počesť oboch mučeníkov postavili baziliku s kláštorom.