Blahoslavená
Sviatok: 26.júl
*11. september 1890, Miláno
† 26. júl 1945, Verbania
Maria Pierina de Micheli sa narodila 11. septembra 1890 v Miláne v Taliansku a bola pokrstená v ten istý deň v kostole svätého Petra v Sale menom Giuseppina. Otec jej zomrel ešte keď jej neboli ani dva roky. K prvému svätému prijímaniu pristúpila 3. mája 1898 a o tejto udalosti neskôr napísala: „Uvidela som Dieťa Ježiša v bielej hostii. Raj na zemi! Dnes iba vierou viem, že ma miluje.“
Tak sa začal jej život plný nebeských milostí a vízií, ktoré prichádzali spolu s utrpením, ktoré prežívala zjednotená s Ježišom. Jedného dňa, keď sa modlila vo svojom farskom kostole sv. Petra v Sale, Ježiš na kríži ožil a hovoril s ňou. Pri inej príležitosti, keď mala 12 rokov, bola Maria prítomná na Veľký piatok na modlitbe o 15-tej hodine a zrazu počula hlas, ktorý zreteľne hovoril: „Nikto ma nepobozká bozkom lásky, aby nahradil zradný bozk Judášov?“ Vo svojej detskej prostote verila, že hlas počul v kostole každý a bolelo ju, že všetci pobozkali jeho rany, len nie jeho Tvár. Vo svojom srdci zvolala: „Maj trpezlivosť, drahý Ježišu, dám Ti pusu lásky“ a keď na ňu prišiel rad, láskyplne a zbožne pobozkala Pánovu Tvár. Neskôr jej bolo ako novicke dovolené konať nočné adorácii zo Zeleného štvrtku na Veľký piatok a zatiaľ čo sa modlila pred Ježišom na kríži, začula, ako hovorí: „Pobozkaj ma.“ Sestra Maria Pierina okamžite poslúchla a pritisla pery na sadrovú sochu Pána Ježiša, avšak pocítila dotyk živej Tváre Ježišovej.
Od mladosti sa Giuseppina cítila byť povolaná byť rehoľnou sestrou a nevestou Kristovou. V roku 1912 vstúpila do kongregácie Dcér Nepoškvrneného Počatia Panny Márie, ktoré pochádzali z Buenos Aires a mali kláštor v Miláne neďaleko domu rodiny de Micheli. Dňa 15. októbra 1913 bola Giuseppina prijatá do noviciátu a 16. mája 1916 zložila sľuby ako sestra Maria Pierina.
V roku 1919 bola poslaná do materského domu v Buenos Aires. Keď si 12. apríla 1920 sťažovala Ježišovi na jednu zo svojich bolestí, zjavil sa jej Pán pokrytý škvrnami od krvi a na tvári mal smutný výraz, na ktorý Pierina už nikdy nemohla zabudnúť. Povedal jej: „Čo som urobil?“ Sestra Maria pochopila, že od tejto situácie sa jej rozjímaním má stať Svätá Tvár ako vstupné dvere do jeho Srdca, do srdca Ježišovho. Po návrate do Milána v roku 1921, Pán pokračoval v udeľovaní mimoriadnych milostí spoločne s utrpeniami, ktoré sú hodné pravých mystikov. V roku 1928 bola zvolená za generálnu predstavenú sestra Stanislava Tognoni, ktorá musela odísť do Buenos Aires a provinčnou predstavenou sa stala sestra Mária Pierina, ktorá bola opakovane zvolená ešte v rokoch 1932, 1936 a v septembri 1939 bola zvolená predstavenou komunity v Ríme. Ako roky plynuli, Ježiš sa jej často zjavoval smutný a niekedy krvácajúci, často žiadal o náhradu urážok, čím sa zvyšovala túžba sestry Pieriny trpieť a obetovať sa za spásu duší. Počas nočnej adorácie na prvý piatok v pôstnom období v roku 1936, keď ležala v duchovnej agónii spojená s Pánom, sa jej zjavil s Tvárou pokrytou krvou, v hlbokom zármutku a povedal: „Ako si želám, aby moja Tvár, ktorá odráža bolesti mojej duše, utrpenie a lásku môjho srdca, bola viac uctievaná! Ten, kto sa na mňa pozerá, už ma potešuje. „Nasledujúci utorok Ježiš prišiel opäť a povedal: „Kedykoľvek je moja Tvár uctievaná Vašim pohľadom, vylievam svoju lásku do sŕdc a skrze svoju Svätú Tvár dávam spásu mnohých dušiam.“
Na prvý utorok v roku 1937, zatiaľ čo sa modlila, ju Ježiš poučil o úcte k Svätej Tvári a nakoniec jej povedal: „Niektoré duše sa môžu obávať, že oddanosť k mojej Svätej Tvári môže oslabovať úctu k môjmu Najsvätejšiemu Srdcu. Povedz im, že práve naopak, že ju doplní a zvýši. Prostredníctvom videnia mojej Tváre budú duše zdieľať môj zármutok a pocítia túžbu milovať a nahrádzať škody. Nie je to snáď pravá oddanosť môjmu Srdcu?“
Svätá Panna sa zjavuje Márii Pierine a žiada škapuliar a medailu Svätej Tváre. Tieto zjavenia sa stávali čoraz naliehavejšie a v máji 1938, zatiaľ čo sa Mária modlila v kláštornej kaplnke, zjavila sa jej Panna Mária krok od oltára v lúči svetla a držala v rukách škapuliar vyrobený z dvoch kúskov flanelu spojených šnúrkou. Jeden kus niesol obraz Svätej Tváre sa slovami: „Iliumina Domine Vultum Tuum Super Nos“ (Rozjasni nad nami, Pane, svoju jasnú Tvár) a druhý kus niesol obraz Eucharistie obklopenej lúčmi a slová: „Mane Nobiscum Domine“ (Zostaň, Pane, s nami).
Panna Mária pristúpila a povedala: „Počúvaj dobre a povedz svojmu duchovnému vodcovi: tento škapuliar je obranou a štítom sily, zasľúbenia a milosti, ktoré chce Ježiš dať svetu v tejto dobe nenávisti voči Bohu a Cirkvi. Existuje len veľmi málo pravých apoštolov, a preto je nutné podať liek. Týmto liekom je Svätá Tvár Ježišova. Všetci nech nosia tento škapuliar a pokiaľ je to možné, nech prichádzajú každý utorok k Najsvätejšej Sviatosti a nahrádzajú ukrutnosti, ktorých sa dostalo môjmu Synovi počas jeho mučenia a ktorý čaká každý deň vo svätostánku. Tí, ktorí budú tak konať, budú posilnení vo viere a budú pripravení ju obhajovať, prekonajú všetky ťažkosti vnútorné aj vonkajšie, zomrú pokojnou smrťou pod láskyplným pohľadom môjho Božského Syna.“
Žiadosť Panny Márie bola naliehavá, avšak matka Pierina odpovedala, že nie je v jej moci ju vykonať. Povolenie jej duchovného vodcu bolo nutné. V novom roku sa jej Ježiš zjavil opäť pokrytý krvou a smutne predniesol: „Vidíš, ako trpím? Ale len veľmi málo mi rozumieš. Tí, ktorí hovoria, že ma milujú, sú veľmi nevďační! Dal som svoje Srdce ako zrozumiteľné znamenie mojej veľkej lásky k ľuďom a teraz darujem svoju Tvár ako zrozumiteľné znamenie môjho smútku za všetky hriechy ľudí. Prajem si, aby bola zvlášť uctievaná v utorok pred Popolcovou stredou. Želám si, aby tomuto sviatku predchádzala novéna, v ktorej veriaci vykonajú úkon zadosťučinenia a spoja sa so mnou v mojom zármutku.“ V roku 1939 povedal Ježiš znova: „Želám si, aby moja Tvár bola zvlášť uctievaná v utorok.“ Matka Pierina získala povolenie od svojho duchovného vodcu, a napriek tomu, že nemala žiadne finančné prostriedky, pustila sa do úlohy, ako žiadal Ježiš a Mária. 9. augusta 1940 získala povolenie nechať vyfotografovať Turínske plátno a distribuovať túto fotografiu. Peňazí bolo málo, ale viera matky Pieriny bola odmenená. Raz ráno zbadala na svojom stolíku obálku, v ktorej našla 11 200 talianskych lír. Keď diabol uvidel tento dar, snažil sa matku vydesiť a zabrániť razenie medailí a zhodil ju dole zo schodov, roztrhal obrázky a fotografie Svätej Tváre. Pierina sa však nezľakla. Znášala a obetovala všetko tak, aby bolo Svätej Tvári vyhovené. Keď raz pochybovala, či medaily dokážu nahradiť látkový škapuliar, zjavila sa jej Panna Mária a povedala: „Moja dcéra, buď si istá, medaily plne nahradia škapuliar. Musí však byť rýchlo rozšírený, lebo moje srdce po tom veľmi túži. Povedz rýchlo pápežovi, nech ustanoví sviatok Svätej Tváre.“ Požehnala jej a odišla. Tak sa začala šíriť pobožnosť Svätej Tváre a medaily. Od tej doby sa veľmi rozšírila po celom svete s veľkým nadšením. Je sprevádzaná milosťami, obráteniami a uzdraveniami ako dôkaz na znamenie plnenia Božích zasľúbení.
Motto matky Márie Pierina de Micheli bolo: „Dávaj Ježišovi všetko, dávaj neustále.“ Potom, čo seba a svoj život úplne darovala Ježišovi, vo veku 54 rokov, 26. júla 1945 obklopená duchovnými dcérami, ktoré veľmi milovala, zomrela v Centonara d ‚Arto (Verbania) v dome Svätej Tváre. „Cítila som hlbokú túžbu žiť vždy zjednotená s Ježišom a milovať ho intenzívne. Moja smrť je iba transport k môjmu manželovi Ježišovi.“ Sestra Pierina bola blahorečená v nedeľu 30. mája 2010 v Bazilike Santa Maria Maggiore pápežom Benediktom XVI.
