Blahoslavená
Sviatok: 1. december
* 29. december 1939, Wamba, Konžská demokratická republika
† 1. december 1964 (24. ročná), Isiro, Konžská demokratická republika
Nengapeta sa narodila vo Wambe v Konžskej demokratickej republike 29. decembra 1939 na Amisi Batsuru Batobobo a Isude Julienne ako štvrtá zo šiestich dcér. Patrila ku kmeňu Wabudu. Piata a šiesta dcéra boli dvojičkami. Jej otec – bývalý vojak – prepustil svoju ženu, aby si vzal inú ženu, aby mohol mať syna, ale ukázalo sa, že je sterilný. Hoci bola dieťaťom, odpustila svojmu otcovi, že opustil jej matku. Nengapeta bola pokrstená so svojou sestrou i matkou v jeden deň v roku 1945 a dostala meno „Alphonsine“. Zdá sa, že bola dokonca pokrstená dvakrát, pretože jej pôvodné osvedčenie o krste bolo stratené. Sestra dostala meno Léontine Anuarite.
Keď začala svoju školskú dochádzku, pri registrácia jej mena nastala chyba. Jej sestra ju opätovne vzala, aby sa zaregistrovala na svoju školskú dochádzku, ale belgická rehoľná sestrička sa dopustila chyby a podpísala ju jej krstným menom a menom jej sestry. Preto sa jej meno teraz zapisuje ako Anuarite Nengapeta.
Nengapeta sa rozhodla nasledovať náboženský život, pretože obdivovala rehoľné sestry a učarovala jej sestra Ndakala Marie-Anna. Jej matka bola proti jej povolaniu, tak sa rozhodla urobiť rozhodný krok k svojmu povolaniu. Len čo sa dozvedela, že do miestnej misie prišlo auto a priviezlo postulantov do kláštora, ona doň nastúpila a odišla do kláštora a matke nič nepovedala. Matka ju hľadala celý týždeň, ale dozvedela sa, čo sa stalo s jej dcérou od jedného dedinského dieťaťa. Jej matka bola frustrovaná, ale nežiadala už, aby sa jej dcéra vrátila. Pochopila, že to má byť presne takto s povolaním jej dcéry. Dievča vstúpilo do rehole 5. augusta 1959 a prijala meno “Marie-Clémentine.” Jej rodičia sa zúčastnili tejto slávnosti a darovali reholi dve kozy, aby vyjadrili svoj súhlas s rozhodnutím ich dcéry, hoci jej matka neskôr chcela, aby sa vrátila domov, aby im poskytla finančnú podporu
V roku 1964 vypuklo povstanie v celej krajine a rebeli Simba sa postavili proti západným rehoľníkom, ale aj pôvodným rehoľníkom kvôli podozreniu, že tí rehoľníci spolupracovali s cudzincami. Rebeli ich napadli 29. novembra 1964 a prinútili všetkých 46 rehoľníčok nastúpiť do nákladného auta. Rehoľníčkam bolo povedané, že kamión pôjde do Wamby, vydali sa však smerom na Isiro. Plukovník Ngalo – s pomocou vojaka Sigbande – sa pokúsil prehovoriť Nengapet, aby sa vzdala svojho života a stala sa jeho manželkou, vyhrážali sa jej smrťou, keď stále odmietala. Ngalo sa obrátil na plukovníka Olombeho o pomoc pri zvádzaní Nengapet. Večer 30. novembra Olombe izoloval ostatné sestry od Nengapet a chcel ju i on získať pre seba. Urážal ju, ponižoval, keď odmietla všetky jeho ponuky, a tak prinútil ju a sestru Bokuma Jean-Baptiste nastúpiť do auta. Obe sa pokúšali utiecť, keď sa vrátil pre kľúče, ale chytil ich a začal ich surovo biť. Sestra Bokuma omdlela od bolesti, keď jej zlomil ruku na troch miestach. Zavolal ostatných povstalcov na pomoc, on sám vytiahol revolver a strelil Nengapet do hrude.
Olombe nariadil ostatným sestrám, aby ju odniesli preč z dosahu jeho pohľadu, ale Nengapet stále dýchala. Žila ešte nejaký čas. Zomiera okolo 1. hodiny ráno 1. decembra 1964. Medzi údermi mala silu povedať útočníkovi: “Odpúšťam ti, pretože nevieš čo robíš.” Nengapet zomrela na následky postrelenia a bodnutia. Jej pozostatky boli pochované v spoločnom hrobe, ale o osem mesiacov boli exhumované a pochované. Jej pozostatky boli neskôr exhumované opäť v decembri 1978 a bolo zistené, že má v pravej ruke obraz Matky Božej. Jej pozostatky – po exhumácii – boli potom prenesené do katedrály Isiro.
Olombe bol odsúdený na smrť v roku 1965, ale utiekol z väzenia. Chytili ho a vrátili do väzenia a jeho trest bol zmenený na doživotie v roku 1966 a dokonca v roku 1971 dostal milosť.
Pápež Ján Pavol II. schválil 9. júna 1984 blahorečenie a preto 15. augusta 1985 beatifikoval Nengapetu počas svojej návštevy v Zaire. Ona je prvá bantu žena povýšená na oltár so svojím blahorečením. Po ľavej strane oltára sedeli jej rodičia. Pápež vyjadril v príhovore svoj postoj, že tiež odpustil vrahovi Nengapet. Na blahorečení bolo prítomných asi 60 000 ľudí a bol prítomný aj samotný vrah zosnulej rehoľníčky, ako aj prezident Mobutu Sese Seko.
Blahoslavená Nengapet je patrónkou africkej jezuitskej siete AIDS.
