Svätý
Sviatok: 1. november
* 24. jún 1360 Cernache do Bonjardim (?), Portugalsko
† 1. apríl (alebo 1. november) 1431, Lisabon, Portugalsko
Sv. Nuño Álvares Pereira
Nuño Álvarez Pereira sa narodil v Portugalsku 24. júna 1360, pravdepodobne v Cernache do Bomjardin, ako nemanželský syn brata Álvara Gon Gonçalvesa Pereiru, člena rádu maltézskych rytierov a priora kláštora v Crate, a Donny Irie Gonçalves do Carvalhal. Asi rok po narodení bol uzákonený kráľovským dekrétom, a tak mohol dostať rytiersku výchovu, ktorá bola typická pre šľachtické rodiny v tých časoch. Keď mal trinásť rokov, stal sa pážaťom kráľovnej Leonory a pasovali ho za rytiera. Keď mal šestnásť rokov, podľa želania svojho otca sa oženil s mladou bohatou vdovou Donnou Leonorou de Alvim. Spolu mali tri deti – dvoch synov, ktorí však zomreli v mladom veku, a dcéru Beatrice.
Kráľ Fernando, ktorý zomrel roku 1383, nezanechal po sebe potomka. Jeho brat Joao chcel získať späť o lusitánsku korunu, ktorú neprávom ukoristil kastílsky kráľ. Nuño stál na strane kráľa Joaa. Ten ho ustanovil za vrchného veliteľa svojej armády. Pod Nuñovým vedením dosiahla portugalská armáda viacero víťazstiev až po bitku pri Aljubarrote v auguste roku 1385, kde sa konečne celý konflikt ukončil. Všetky akcie Nuña ako armádneho veliteľa však boli preniknuté modlitbou. Sám bol hlboko nábožný, mal veľkú úctu k Eucharistii a k Panne Márii. Toto bolo základom jeho duchovného života. Na počesť Panny Márie sa postil v stredy, piatky a soboty a takisto v predvečer mariánskych sviatkov. Na svojej osobnej zástave mal kríž, obraz Panny Márie a svätých Jakuba a Juraja. Zo svojho majetku dal postaviť mnoho kostolov a kláštorov.
V roku 1387 zomrela Nuñovi manželka. Odmietol sa znova oženiť. Rozhodol sa pre život v celibáte. V roku 1423 sa rozhodol vstúpiť do kláštora karmelitánov. Svoj majetok rozdal vojnovým veteránom. Za rehoľné meno si zvolil brat Nuño od Panny Márie. Žil radikálny evanjeliový život, slúžil chudobným, veľa sa modlieval. Dokonca chcel aj odísť z Portugalska, no kráľov syn Don Duarte mu to zakázal. Nuño teda ďalej slúžil svojim chudobným – vydával im stravu a staral sa aj o iné ich potreby. Aj keď bol pôvodne strážcom kráľa, v kláštore si nenárokoval na žiadne tituly, žil život jednoduchého brata. Ako ticho žil, tak aj ticho zomrel. Bolo to na veľkonočnú nedeľu, 1. apríla 1431. Keďže úcta k bratovi Nuñovi začala hneď po jeho smrti a pokračovala ďalej, začal sa proces blahorečenia. No pre mnohé zdržania a problémy bol Nuño vyhlásený za blahoslaveného až v roku 1918 pápežom Benediktom XV. Za svätého ho vyhlásil pápež Benedikt XVI. 26. apríla 2009 na Námestí sv. Petra v Ríme.
