Svätí
Sviatok: 12. november
† 11. novebmer 1003
Päť bratov mučeníkov (poľ. Żywot Pięciu Braci Męczenników, lat. Vita quinque fratrum martyrum; známy tiež ako Adiuva, Deus…, Dopomôž, Bože…) – stredoveký útvar napísaný latinsky, predstavujúci históriu piatich bratov mučeníkov. Autorom je Bruno z Querfurtu.
Podľa Dalimilovej kroniky v poľskom lese žilo päť bratov mníchov – Matej, Izák, Kristín, Ján a Benedikt. Ján a Benedikt pochádzali z talianskeho prostredia, Izák, Matej a Kristín z Poľska.
Iné pramene uvádzajú, že traja z bratov pochádzali z Talianska a dvaja s najväčšou
Umučenie piatich svätých bratov.
pravdepodobnosťou zo Slovenska. Úcta k svätým piatim mučeníkom sa rozšírila na celom území Poľska a dnešného Slovenska. Benedikta a Jána pozval do Poľska cisár Oto III. na žiadosť Boleslava Chrabrého. Do Poľska dorazili na prelome rokov 1001/1002. Bol pre nich postavený kláštor v Miedzyrzeczi. Tu sa k nim pridali Izák, Matej a Kristín. Na započatie svojej misijnej činnosti však potrebovali pápežské povolenie, ktoré im mal doručiť Bruno z Querfurtu. Keď však dlho neprichádzal, bol vyslaný jeden z mníchov – Benedikt. Poľské knieža Boleslav mu na cestu poskytol desať (niekedy je uvádzané až sto) hrivien striebra. Keďže sa Benediktovi nepodarilo dokončiť cestu, po návrate vrátil striebro Boleslavovi. V roku 1003 mníchov prepadli lupiči v podozrení, že majú u seba strieborný poklad. Keď však striebro nenašli, zabili ich. Takmer okamžite po smrti boli piati bratia uznaní za mučeníkov a pochovaní v Hnezdne. Popri svätom Vojtechovi sa stali patrónmi Poľska. V roku 1039 Břetislav I. počas vojenskej výpravy do Hnezdna odviezol odtiaľ okrem ostatkov svätého Vojtecha aj relikvie Piatich bratov a pochoval ich v Prahe v chráme svätého Víta. Odvtedy sa v Čechách a na Morave, rovnako ako predtým v Poľsku, rozvíjala úcta k piatim bratom mučeníkom. V roku 1046 daroval Břetislav I. časť ostatkov Kostolu svätého Václava v Starej Boleslavi. Ďalšia časť ostatkov, konkrétne celé telo svätého Kristína, sa na žiadosť moravského biskupa Jindřicha Zdíka dostalo v roku 1131 do katedrálneho Kostola svätého Václava v Olomouci. Ako v Poľsku, tak aj v Čechách i na Morave boli piati bratia mučeníci uctievaní ako zemskí patróni. Okrem ich ofícia sláveného 12. novembra sa pripomínalo aj ich prenesenie do Prahy (25. august). Špecifická úcta sa rozvinula k svätému Kristínovi na Morave. V prvej polovici 13. storočia nechal olomoucký biskup Róbert zhotoviť schránku na ostatky tohto svätca. Toto sepulcrum sancti Cristini bolo umiestnené na hlavný oltár svätého Václava. Tak sa stalo, že z kultu piatich bratov mučeníkov sa začal vyčleňovať svätý Kristín. Dokonca v breviárových čítaniach zaujal Kristín prvé miesto, kým v Čechách mal prednosť tradične svätý Benedikt. V kalendáriu Spišského misála sa 12. novembra slávil sviatok Piatich bratov. Kým kalendáriá A10, A9, A8, A7, A4 tento sviatok nemajú, u ostatných uhorských kalendárií je situácia opačná. Sviatok Piatich bratov pozná už Prayov kódex, rovnako ako aj Bratislavský misál H. Oba však prikazujú sláviť sviatok Benedicti cum sociis. Bratislavský misál A pripomína na ten istý deň sviatok Benedicti, Isaac et Johannis. Takisto uhorské kalendárium A3 obsahuje zápis Benedicti Ysaac et Johannis mrm. V kalendáriách Pražskej a Olomouckej diecézy však názov sviatku znel: Päť bratov, Quinque fratrum.
Za svätých boli vyhlásení pápežom Jánom XVIII. v Ríme, roku 1004.
