Svätý
Sviatok: 21. február
* 20. február 1007 (?) Ravenna, Taliansko
† 22. alebo 23. február 1072 Faenza, Taliansko
Význam mena: skala (gr.)
Atribút: biskupský pastorál (berla)
Sv. Peter Damiani sa narodil v roku 1007 v Ravenne v severnom Taliansku v chudobnej rodine. Jeho príchod na svet nebol vítaný. Matka mala totiž už viacero detí a Petrov starší brat jej to vyčítal. Sťažoval sa, že ostatní budú mať malé dedičstvo. Matka na malého Petra úplne zanevrela. Nestarala sa o neho, nedávala mu od malička jesť, napokon ho odložila. Peter by bol zahynul od zimy a hladu, keby sa ho nebola ujala chudobná susedka, ktorá ho neskôr doniesla domov a matke dohovorila, že sa o neho nestará. Otec a matka skoro zomreli a Petra sa ujala staršia sestra Rosalinda. Potom si ho vzal k sebe starší brat, no ani tam sa Peter nemal dobre. Brat mu často robil výčitky, Peter sa nikdy nenajedol dosýta, o vzdelaní mohol len snívať. Najradšej pásol svine, tam mal aspoň pokoj. Po čase prišiel domov na návštevu starší brat Damiano, ktorý sa medzičasom stal kňazom. Keď videl, ako Peter biedne vyzerá, zobral si ho k sebe a otcovsky sa o neho staral. Poslal ho do školy do Ravenny, Faenzy a Parmy. Hovorí sa, že s vďačnosti k nemu sa Peter potom nazýval Damiani.
Po ukončení štúdií sa stal učiteľom slobodných umení. Získal slávu a bohatstvo, ale to ho neuspokojilo. Stále žil nábožným životom, zapieral sa, postil, zriekal sa spánku, pod šatami nosil pás z konskej srsti. Zaoberal sa myšlienkou vstúpiť do kláštora. Okolo roku 1035 to aj urobil. Vstúpil do pustovníckeho kláštora Fone Avellana pri Gubbiu (severne od Perugie). Viedol sa tam veľmi prísny život – podľa reguly sv. Romualda. On však miloval chudobu, nosieval veľmi jednoduchý odev, bol na slovo poslušný. Zaoberal sa modlitbou a čítaním Sv. Písma. Keďže bol vzdelaný vyučoval svojich spolubratov aj v okolitých kláštoroch. Po dvoch rokoch si ho zvolili za opáta. Stále zostal jednoduchým mníchom, bol prísny k sebe, ale aj k druhým. Napísal niekoľko komentárov k rehoľným pravidlám a snažil sa, aby mnísi viedli zodpovedný a svätý život. Mnohí to aj robili podľa jeho príkladu. Tak sa stal reformátorom kláštorného života. Mimo kláštora bojoval najmä proti svätokupectvu a iným neporiadkom, ktoré vtedy vládli. Nešetril nikoho. Či to bol kňaz, biskup, kniežatá, ba dokonca písal aj pápežovi. Napísal spisy, v ktorých vykresľuje neduhy a chyby kňazstva, vieroučné a mravoučné spisy, životopisy, kázne a modlitby, epigramy i básne.
Pápež Štefan X. ho roku 1058 vymenoval za biskupa a kardinála v Ostii. Peter sa nepotešil, rád by bol zostal jednoduchým mníchom. No podriadil sa vôli pápeža. V Ostii účinkoval 15 rokov. Pápež ho potom povolal na iné dielo. Mal ísť do Milána, kde bol v tom čase veľký neporiadok. Vládla tam simónia (svätokupectvo) – cirkevné úrady sa kupovali za peniaze. Pápež chcel, aby mu Peter pomohol odstrániť tento neduh. Napriek prvotnej vzbure proti nemu sa to Petrovi nakoniec podarilo. Dosiahol u milánskych previnilcov, že sľúbili, že sa toho budú naďalej chrániť. Peter viackrát prosil pápeža, aby ho zbavil úradu. Naveľa mu pápež dal povolenie a Peter sa s veľkou radosťou vrátil do svojho avellanského kláštora, kde žil vo veľkej prísnosti a jednoduchosti. No zanedlho mu pápež znova dal úlohu, aby usporiadal veci v montecassinskom a clunyjskom kláštore. Navštívil aj nemeckého cisára Henricha IV., ktorý odohnal svoju manželku Bertu. Nakoniec zašiel do Ravenny, aby zmieril tamojšieho arcibiskupa s pápežom Alexandrom II. Keď sa po splnení týchto úloh vracal späť do Ríma, zomrel vo Faenze v kláštore benediktínov v noci z 22. februára 1072. Je jedným z najznámejších spisovateľov 11. storočia a jeden z najväčších reformátorov Cirkvi. Pre jeho učenosť, prísne mravy a apoštolskú horlivosť ho nazvali „druhým Hieronymom“. Za učiteľa Cirkvi bol vyhlásený 1. októbra 1828.
