Svätý
Sviatok: 13. máj
* zač. 4. stor. Arménsko (?)
† 13. máj 384 Maastricht, Holandsko
Význam mena: zachránený (lat.)
Atribúty: biskup, pútnik, dreváky, kľúč, drak, orol
Patrón chromých, zámočníkov, tesárov; pri reumatizme, horúčke, pred strachom zo smrti, pred mrazmi
Sv. Servác podľa legendy pochádzal zo židovskej rodiny, ktorá patrila do toho istého rodu ako sv. Jozef a Panna Mária. Pôvodne žili v Arménsku, kde sa zrejme Servác narodil. Okolo roku 340 sa stal biskupom mesta Tongeren na území dnešného Belgicka, neďaleko holandského Maastrichtu. Od polovice 4. storočia sa jeho meno vyskytuje v zoznamoch viacerých cirkevných snemov. Bol zásadným odporcom bludu arianizmu. V roku 343 sa zúčastnil na sneme v Sardike (Sofia), v roku 346 a 348 v Kolíne a v roku 359 v Rimini. V roku 350 je spomínaný ako vyslanec k cisárovi Konštanciovi. Vykonal si púť do Ríma k hrobu sv. apoštola Petra. Tam sa postil a modlil za svoj ľud. Trápilo ho, že ľudia jeho diecézy sú vlažní vo viere. Tradícia hovorí, že krátko pred smrťou odišiel do Maastrichtu, kde si pripravil hrob. Tam aj zomrel, pochovali ho a neskôr – zrejme v pol. 6. storočia – nad jeho hrobom postavili chrám. Stojí doteraz. Je to najstarší kostol v celom Holandsku. Je cieľom mnohých pútnikov.
Najstarším prameňom na zrekonštruovanie Servácovho životopisu sú spisy sv. Gregora z Tours. Okrem toho je viacero legiend, ktoré rozprávajú o jeho živote, avšak treba ich brať s rezervou. Hovorí sa napr. že pri putovaní priletel orol, rozprestrel svoje krídla a zatienil prudké slnko, aby si Servác mohol oddýchnuť. Tiež sa traduje, že v Ríme sa mu vo sne zjavil sv. Peter a povedal mu o veľkej hriešnosti katolíkov v Galii a okolitých krajoch, na ktorých má prísť v krátkom čase pohroma v podobe vpádu Hunov. Jemu však bolo povedané, že sa to stane až po jeho smrti.
