Svätý
Sviatok: 27. apríl
* okolo 13 pr. Kr.(?)
† okolo 107
Význam mena: Boh vypočul (hebr.)
Atribúty: pastorál (biskupská palica), palma
Z evanjelia sv. Matúša sa dozvedáme o sv. Šimonovi alebo Simeonovi ako o veľmi blízkom človeku Pána Ježiša. Jeho otec, Kleopas, bol bratom sv. Jozefa a podľa niektorých zdrojov bola jeho matka sestrou Panny Márie. Tým pádom bol sv. Šimon bratrancom Pána Ježiša – predpokladá sa, že bol od neho starší o osem rokov. Nepochybne bol jedným z blízkych Kristových spriaznencov – spomína sa v Skutkoch apoštolov ako jeden z tých, na ktorých počas Turíc zostúpil Duch Svätý. Sv. Epifanius hovorí, že keď Židia dali zabiť prvého jeruzalemského biskupa sv. Jakuba Alfejovho (Mladšieho), Šimon, jeho pokrvný brat sa ho slovne výrazne zastal a dal vykonávateľom smrti pocítiť, že konajú neprávosť. Krátko po smrti Jakuba (roku 63) sa stretli apoštoli a učeníci s jasným cieľom – vybrať spomedzi seba nového jeruzalemského biskupa. Jednohlasne bol zvolený Šimon, ktorý sa aktívne podieľal na riadení Cirkvi pravdepodobne už v čase, keď tento úrad zastával jeho brat. Roku 66 vypukla občianska vojna v Palestíne ako dôsledok židovskej opozície voči Rimanom. Kresťania žijúci v Jeruzaleme boli varovaní pred hroziacim zničením mesta a následne vyzvaní opustiť ho. Presne v tom istom roku, keď Rimania prenikli do Júdey, kresťania sa na čele so sv. Šimonom odobrali na druhú stranu Jordánu, kde sa usadili v malom mestečku zvanom Pella. Po dobytí a vyplienení Jeruzalema sa tam kresťania vrátili až v čase, keď ho cisár Hadrián obnovil. Zo záznamov sv. Epifania a Eusébia sa dozvedáme, že Cirkev sa v tom čase výrazne pozdvihla a mnohí židia sa skrze činy svätých obrátili na kresťanskú vieru.
Keď Vespazián a Domicián nariadili vyhubenie všetkých príslušníkov Dávidovho rodu, sv. Šimona nedopatrením nesprávne identifikovali; avšak keď Traján vydal to isté nariadenie, bol svätec odsúdený nielen za svoju príslušnosť k Dávidovmu rodu, ale aj kvôli svojmu kresťanskému presvedčeniu. Bol predvedený pred rímskeho miestodržiteľa Attika a následne odsúdený na smrť – najprv ho mučili a nakoniec ukrižovali. Aj napriek svojmu vysokému veku – podľa tradície sa dožil 120 rokov – Šimon podstúpil všetko utrpenie s neobyčajnou odvahou a odovzdanosťou, ktorá povzbudila mnohých.
