Životopisy svätých

…život sa neodníma, iba mení…

Svätá

Sviatok: 10. február

* okolo 480 Nursia, dnes Norcia, Taliansko
† okolo 542 pri kláštore Montecassino, Taliansko

Atribúty: holubica, ľalia

Patrónka rehoľných sestier; vzýva sa ako ochrankyňa pred búrkou a pri prosbách za dážď

Michael Erhart: sv. Školastika. oltár kostola benediktínskeho opátstva Blaubeuren, 1493 - 94

Michael Erhart: sv. Školastika. oltár kostola benediktínskeho opátstva Blaubeuren, 1493 – 94

Sv. Školastika bola sestrou sv. Benedikta, zakladateľa benediktínskeho rádu, ktorý sa narodil okolo roku 480 v Nursii (terajšia Norcia) v Umbrii v Taliansku. O Školastike nevieme, kedy a kde sa narodila. Rodičia boli šľachticmi. Jediné útržky z jej života poznáme zo spisu „Rozhovory“, ktorý napísal pápež sv. Gregor Veľký. Podľa tohto spisu bola Školastika od detstva zasvätená Bohu sľubom panenstva. Svedčí to o tom, že rodičia boli nábožní a snažili viesť svoje deti k Bohu. Predpokladá sa, že v dospelosti Školastika žila v kláštore Roccabotta pri Subiacu (východne od Ríma). S určitosťou vieme, že aspoň niekoľko rokov pred smrťou žila v okolí Monte Cassina, kde bol hlavný kláštor jej brata Benedikta a aspoň raz do roka ho navštevovala. Je známe ich posledné stretnutie, keď už boli starí a mali blízko ku smrti. Stretli sa neďaleko kláštora v malom domci, kde sa rozprávali o Bohu a svätých veciach. Deň im ubehol ako zvyčajne a večer Benedikt chcel odísť do kláštora, keďže veľmi prísne dodržiaval pravidlá. No Školastika ho prosila, aby zostal do rána: „Ktovie, či sa ešte uvidíme, lebo cítim, že môj život je na sklonku.“ Benedikt však nechcel. Vtedy sa Školastika začala vrúcne modliť. Hoci bola jasná obloha, za chvíľu sa zatiahla a začalo tak husto pršať, že Benedikt nemohol odísť do kláštora. A tak strávili celú noc v rozhovoroch, modlitbách a pri spievaní žalmov. Ráno sa rozišli – Benedikt do kláštora a Školastika do svojej príbytku, kde bývala pravdepodobne aj s ďalšími zasvätenými pannami. Na tretí deň od tej noci Školastika zomrela. Bolo to okolo roku 547. Benedikt videl jej dušu v podobe holubice, ako vystupuje do neba. Radoval sa a ďakoval Bohu za to, že ju oslávil. Jej telo dal pochovať v hrobe, ktorý si pôvodne pripravil pre seba v oratóriu sv. Jána, na mieste, kde je dnes oltár montecassinskej baziliky. Jeho neskôr pochovali na to isté miesto. Úcta k sv. Školastike sa rozšírila, hoci o jej živote nebolo veľa údajov, nezaložila ani žiaden kláštor. No mnohé kláštory nesú jej meno a aj v benediktínskych kláštoroch sa zvyčajne nachádza kaplnka alebo oltár zasvätený práve jej.