Liturgia, čiže slávenie spoločenstva, pozná viacero stupňov liturgického slávenia:
- Féria – deň, keď si pri liturgii nespomíname na žiadneho svätca
- Ľubovoľná spomienka – spomienka na konkrétneho svätého, ktorá sa môže alebo nemusí sláviť
- Spomienka – povinná spomienka
- Sviatok – vyšší stupeň slávenia. Pri liturgii sa spieva Glória (Sláva Bohu na výsostiach) a v Liturgii hodín sa v Posvätnom čítaní modlí Te Deum (Teba, Bože, chválime)
- Slávnosť – najvyšší stupeň slávenia. Do liturgie sa okrem Glórie pridáva aj Vyznanie viery (Verím v Boha). Niektoré slávnosti sú aj prikázanými sviatkami.
- Nedeľa – deň Pána. V tento deň sa koná slávnostná bohoslužba (sv. omša). Spieva sa Glória (okrem Adventného a Pôstneho obdobia) a je aj Vyznanie viery. Každý kresťan-katolík je povinný zúčastniť sa v nedeľu na sv. omši.
Prikázaný sviatok. Osobitným termínom je prikázaný sviatok. Označuje slávnosť, ktorú máme zasvätiť ako nedeľu (zúčastniť sa sv. omše a nekonať ťažké práce).
Prikázaných sviatkov máme celkovo desať:
- Panna Mária Bohorodička (1.1.)
- Zjavenie Pána – Traja králi (6.1.)
- Sv. Jozef, manžel Panny Márie (19.3.)
- Nanebovstúpenie Pána (štyridsiaty deň po Veľkej noci, štvrtok)
- Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi – Božie Telo (druhý štvrtok po Nedeli zoslania Ducha Svätého)
- Sv. Peter a Pavol, apoštoli (29.6.)
- Nanebovzatie Panny Márie (15.8.)
- Všetkých svätých (1.11.)
- Nepoškvrnené Počatie Panny Márie (8.12.)
- Narodenie Pána (25.12.)
Prikázaný sviatok sv. Jozefa, ženícha Panny Márie, je u nás dišpenzovaný (tzn. neslávi sa ako prikázaný). V niektorých krajinách sa prikázané sviatky Nanebovstúpenia Pána a Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi prenášajú na najbližšiu nedeľu (normálne pripadajú na štvrtok).
