Svätý
Sviatok: 29. december
* 21. december 1118 (?) Londýn, Anglicko
† 29. december 1170 Canterbury, Anglicko
Význam mena: dvojča (aram.)
Knižná ilustrácia, koniec 12. stor.: Umučenie sv. Tomáša Becketa pred oltárom katedrály v Canterbury
Svätý Tomáš Becket je asi najznámejší z canterburských arcibiskupov. Narodil sa v r. 1118 v rodine londýnskeho obchodníka. Vyštudoval cirkevné právo v Bologni v Taliansku a v Auxerre vo Francúzsku. Po návrate zo štúdií bol arcibiskupom Teobaldom vysvätený za diakona a neskôr bol vymenovaný za arcidiakona. Vyznačoval sa mnohými cennými vlastnosťami. Bol veľmi vnímavý v komunikácii s druhými ľuďmi, mal vynikajúcu pamäť, pohotovosť v reči a rozhodnosť v konaní. Práve nimi upútal pozornosť kráľa Henricha II., ktorý ho v r. 1155 vymenoval za svojho kancelára. Tomáš sa stal nielen najvyšším úradníkom v krajine, ale aj kráľovým najbližším priateľom a poradcom. V záujme kráľa a štátu bohužiaľ uskutočňoval aj opatrenia nepriaznivé pre Cirkev, no pápežovi zostal verný aj naďalej. Keď v r. 1161 zomrel arcibiskup Teobald, Henrich II. vymenoval za nového canterburského arcibiskupa práve Tomáša Becketa. Chcel v ňom spojiť funkciu verného kancelára a zároveň povoľného arcibiskupa. Tomáš tým, že zastával dva najvyššie úrady v Anglicku – svetský aj cirkevný, musel sa rozhodnúť, či bude viac politikom alebo cirkevným hodnostárom. Rozhodol sa zostať verný cirkvi a pápežovi. Vzdal sa funkcie kancelára, svoje príjmy rozdelil chudobným a začal viesť prísny asketický život, čo kráľa nemilo prekvapilo. Keď dal Henrich II. vypracovať tzv. Clarendonské konštitúcie, ktoré mu mali zaistiť väčšiu kontrolu nad Cirkvou, Tomáš ich odmietol podpísať. Vyjadril tým svoj nesúhlas s nimi. Bol preto odsúdený za porušenie vernosti kráľovi. Utiekol do Francúzska, kde ho kráľ Ľudovít VII. prijal s úctou a ponúkol mu ochranu. V exile prežil 6 rokov. Odtiaľ naďalej pokračoval v boji za slobodu cirkvi v Anglicku. V r. 1170 sa dosiahla dohoda medzi pápežom a Henrichom II., na základe ktorej sa Tomáš vrátil späť do Anglicka. Spory medzi ním a kráľom však pokračovali. V júni toho istého roku arcibiskup z Yorku a biskupi z Londýna a Salisbury korunovali mladého Henryho z Yorku, čím porušili výsadu, ktorá patrila Canterbury. V novembri Tomáš všetkých troch exkomunikoval. Keď raz kráľ vykríkol: „Kto ma zbaví tohto otravného kňaza“, niektorí jeho rytieri to považovali ako povel na jeho odstránenie. Prenikli do katedrály, kde ho 29. decembra 1172 zavraždili. Keď sa pri jeho hrobe začali diať zázraky, Canterbury sa stalo významným pútnickým miestom v Anglicku.
Henrich II. ľutoval, čo sa stalo a usiloval sa zmieriť s Cirkvou. Zriekol sa Clarendonských konštitúcií a pri Becketovom hrobe robil verejné pokánie. V r. 1173 pápež Alexander III. vyhlásil Tomáša Becketa za svätého a bol ucievaný ako mučeník za obranu Cirkvi.
400 rokov po Becketovom zabití kráľ Henrich VIII., ktorý odtrhol Anglicko od Cirkvi, dal rozbiť jeho hrob a telesné pozostatky rozprášiť po okolí.
