tiež: Wenzeslaus, Vencel
Svätý
Sviatok: 28. september
* okolo 907 Stará Boleslav, Čechy
† 28. september 935 (alebo 929) tamtiež
Význam mena: slávny, ovenčený, víťazná koruna (slovan.)
Atribúty: štít, meč, oštep
Patrón Čiech
Peter Parler (1330-1399): Sv. Václav, socha v kaplnke sv. Václava v chráme sv. Víta v Prahe
Sv. Václav sa narodil v rokoch 903-907 ako najstarší syn českého kniežaťa z rodu Přemyslovcov Vratislava I. a jeho manželky Drahomíry. Bol vnukom sv. Ľudmily. Rodičia aj starí rodičia boli kresťanmi. Vratislav dal syna vychovávať svojej matke Ľudmile, pretože Drahomíra bola kresťankou viac-menej len naoko, v duši bola ctibažná a ukrutná. Po Vratislavovej smrti dala Ľudmilu zavraždiť a sama sa zmocnila vlády v krajine. Prenasledovala kresťanských veľmožov, kňazov a poddaných. Kresťanskí veľmoži však povstali proti nej a prinútili ju, aby sa zriekla vlády a odišla do Starej Boleslavi. Bolo to asi v roku 924. V tomto zmätku sa ujal vlády Václav. Záležalo mu na tom, aby udržal ríšu jednotnú a pevnú. Podarilo sa mu odvrátiť vojenské hrozby zo strany českého vojvodu Radislava aj bavorského vojvodu Arnulfa, ktorý sa proti nemu spolčil s nemeckým cisárom Henrichom I. Obe hroziace nebezpečenstvá sa skončili bez boja a bojachtiví vojvodovia a cisár odišli po rozhovore s kniežaťom Václavom. Mladý panovník sa staral o to, aby svoj ľud urobil šťastným. Sám žil prísne a skromne. Staval chrámy a školy. V Prahe dal postaviť chrám sv. Víta. Mnoho sa modlieval. Sám sial pšenicu, z ktorej potom vlastnoručne mlel múku a piekol hostie. Podobne obrábal aj vinicu, z ktorej pripravoval víno na bohoslužby. Do chrámu chodil bosý aj v zime. Hovorí sa, že sluha, ktorý raz šiel za ním tiež bosý, sa sťažoval na zimu. Václav mu povedal, aby stúpal do jeho šľapají. Sluha poslúchol a necítil žiadnu zimu. Václav podporoval chudobných, často sám doniesol pokrm alebo drevo na kúrenie tým, ktorí to potrebovali. Veľa cestoval po krajine, aby vedel, ako ľudia žijú.
Snažil sa vykoreniť pohanské zvyky, nemravníkov zo svojho dvora vykázal preč. Aj nespravodliví sudcovia, krutí veľmoži museli odísť. Samozrejme, tým sa to nepáčilo. Začali ho nenávidieť. V tejto nenávisti ich podporovali aj Václavova matka Drahomíra a jeho brat Boleslav. Václav by bol rád prepustil kniežací stolec bratovi, no vedel, že by to nedopadlo dobre. Preto len odovzdane trpel. Boleslav sa pridal k sprisahancom, ktorí Václavovi číhali na život. Jeho vraždu zosnovali tak, že Václava pozval Boleslav k sebe do Starej Boleslavi. Bolo to 27. septembra na sviatok sv. Kozmu a Damiána, kedy sa konala oslava výročia posvätenia chrámu. Na slávnostných bohoslužbách a hostine sa to však neodvážili spraviť. Jeden veľmož, oddaný Václavovi, spozoroval nebezpečenstvo a knieža varoval. Václav sa odišiel modliť do svojej izby a zveril sa pod ochranu sv. archanjela Michala. Na druhý deň včasráno išiel podľa svojho zvyku do kostola. Pri bráne chrámu stretol svojho brata, ktorému poďakoval za hostinu. Vtedy Boleslav vytasil meč a zaťal mu do hlavy. Václav však bol mocnejší, vytrhol mu meč, zvalil ho na zem. Meč mu však vrátil na znak odpustenia. Potom sa ponáhľal do chrámu. Boleslavovi kompáni sa na neho vrhli a mečmi ho rozsekali. Stalo sa to 28. septembra 929 pri dverách kostola sv. Kozmu a Damiána v Starej Boleslavi. Jeho matka Drahomíra nemala účasť na tomto sprisahaní. Zobrala Václavovo telo. Pochovali ho v tamojšom chráme. Václava si hneď po smrti ľudia uctievali ako svätého. Úctu k nemu potvrdil rozšíril na celú Cirkev pápež Klement X. v roku 1670. Bratovrah Boleslav sa neskôr kajal za svoj čin. Tri roky po smrti dal Václavovo telo previesť do chrámu sv. Víta v Prahe. Sám kráčal bosý v drsnom rúchu, opásaný povrazom popri truhle. Verejne vyznal svoj zločin a prosil o milosrdenstvo a odpustenie. Zaujal trón svojho brata a sám sa snažil šíriť kresťanstvo v krajine. Boleslavove deti Strachkvas a Milada vstúpili do kláštora a zomreli v chýre svätosti, ďalší syn Boleslav po svojom otcovi v oku 967 prevzal vládu a múdro spravoval ľud. Pomenovali ho Boleslavovom Dobrotivým.
