taliansky Lorenzo
krstným menom Julius Caesar
Svätý
Sviatok: 21. júl
* 22. júl 1559 Brindisi, Taliansko
† 22. júl 1619 Lisabon, Portugalsko
Význam mena: nositeľ víťazného venca; obyvateľ Laurenta (z lat.)
Sv. Vavrinec z Brindisi
Sv. Vavrinec sa narodil v meste Brindisi v južnom Taliansku 22. júla 1559. Pri krste dostal meno Julius Caesar. Jeho rodičia boli schudobnení šľachtici. Rátali s tým, že ich syn bude vojakom. Ešte v detskom veku mu zomrel otec, zanedlho aj matka. Keď mal štrnásť rokov – už ako sirota – sa presťahoval do Benátok k otcovmu strýkovi, kňazovi Petrovi de Rossi, ktorý bol riaditeľom školy. Tam spoznal život kapucínov. Zapáčilo sa mu to a požiadal o vstup. Prijali ho. Noviciát strávil vo Verone. Tam prijal nové meno Vavrinec. Hneď potom začal štúdium filozofie v Padove a neskôr teológie v Benátkach. Bol veľmi bystrý a nadaný. Lákalo ho najmä Sväté Písmo. Dokonale sa naučil biblické reči – hebrejčinu, gréčtinu, sýrčinu a chaldejčinu. Za kňaza bol vysvätený v Benátkach 18. decembra 1582. Po vysviacke ho poverili vyučovaním teológie. Čoskoro si získal vážnosť a úctu. Mal dar reči. Naučil sa francúzštinu, španielčinu, nemčinu a dokonca aj češtinu. V roku 1586 si ho zvolili za gvardiána a magistra novicov. O tri roky neskoršie si ho zvolili za provinciála v Toskánskej provincii kapucínov. V roku 1592 ho povolal pápež do Ríma, aby zastával dôležitý úrad kazateľa pre židov v Ríme. V roku 1594 sa stal provinciálom benátskej provincie kapucínov. V roku 1596 sa stal generálnym definítorom a v roku 1598 provinciálom švajčiarskych kapucínov. V roku 1599 dostal úlohu generálneho komisára v Prahe. Keďže sa tam šírili bludy, dostal skupinu misionárov, aby spoločne hlásali pravú vieru. Tak sa mu splnil dávny sen byť misionárom. Vytrpel si veľa problémov, posmeškov a nepochopení, no nakoniec si získal vážnosť aj medzi bludármi a dokonca aj medzi ministrami vo vláde. V roku 1602 bol zvolený za generálneho predstaveného celého rádu kapucínov. V tomto úrade prešiel peši veľkú časť Európy. Navštevoval rehoľné provincie a domy, naprával neporiadky, viedol kapituly. Sám žil veľmi čnostne a jednoducho. Veľa ľudí ho s radosťou vítalo, na jeho kázanie sa mnohí obrátili.
Vavrinec bol aj plodným spisovateľom. Napísal nielen kazateľské spisy, ale aj biblické, vieroučné a apologetické. Všetky sú preniknuté Svätým Písmom. Dokonca sa hovorí, že vedel celé Sväté Písmo naspamäť, nielen v latinčine, ale aj v pôvodine. V roku 1606 mu pápež Pavol V. nariadil vrátiť sa do Prahy, aby pomáhal obnoviť vieru a náboženský život. Tam zostal do roku 1609. V tom roku prevzal diplomatickú úlohu v Madride, ktorú mu zveril pápež a bavorský vojvoda. Išlo o žiadosť madridskému kráľovi Filipovi III., aby pomohol Katolíckej lige v Nemecku. Úlohu sa mu podarilo splniť, aj keď s ťažkosťami. Nasledujúce roky až do roku 1613 zostal v Mníchove ako reprezentant Svätej stolice u vojvodu Maximiliána I. Niekoľkokrát odtiaľ podnikol misijné cesty do krajov, kde bolo veľa bludárov.
V roku 1613 sa vrátil do Talianska. Ako vizitátor išiel do Piemontu a do Ligúrie. Neskôr sa vrátil do Benátok. Začiatkom roka 1618 odišiel do Milána splniť ďalšie diplomatické poslanie a potom do Ríma na generálnu kapitulu. Tam ho potvrdili vo funkcii definítora rádu. Z Ríma sa vydal na cestu do Brindisi. Dostal však prudké reumatické bolesti a musel sa zastaviť v Neapole. Tamojší mešťania boli pobúrení kvôli tyranským výčinom španielskeho miestokráľa Giróna, vojvodu z Osuna. Vavrinca žiadali, aby šiel ako vyslanec k španielskemu kráľovi Filipovi III. a predložil mu ich sťažnosť na vojvodu a jeho výčiny. Pre rôzne ťažkosti, ktoré mu robil práve spomínaný vojvoda, sa Vavrinec dostal ku kráľovi až nasledujúci rok, v roku 1619. Zastihol ho v Lisabone. Veci sa sľubne vyvíjali, no Vavrinec ochorel a v deň svojich šesťdesiatych narodenín, 22. júla 1619, zomrel. Jeho telo zabalzamovali a preniesli do Villafranca del Bierzo v severozápadnom Španielsku, kde ho pochovali ako svätca. Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Pius VI. v roku 1783 a za svätého Lev XIII. v roku 1881. Po úplnom vydaní jeho spisov ho 19. marca 1959 pápež Ján XXIII. vyhlásil za učiteľa Cirkvi s titulom „apoštolský učiteľ“ (doctor apostolicus).
