Svätý
Sviatok: 5. apríl
* 23. január 1350 Valencia, Španielsko
† 5. apríl 1419 Vannes, Bretónsko, Francúzsko
Význam mena: víťazný (lat.)
Atribúty: oheň, hviezda, krstiteľnica
Patrón konštruktérov, stavbárov, pokrývačov, zlievačov; proti bolestiam hlavy, horúčke a nebezpečenstvám
Giuseppe Paladini: Vincent Ferrer, 1744, kostol v Norcii
Vincent Ferrer sa narodil 23. januára 1350 vo Valencii vo východnom Španielsku v rodine notára Viliama a Konstancie. Bol štvrtým dieťaťom v poradí. O jeho detstve však nevieme nič. Ako sedemnásťročný vstúpil do rehole dominikánov a o rok neskôr zložil prvé sľuby. Bol veľmi nadšený. Usilovne sa učil a veľa sa modlil. Študoval vo Valencii, v Barcelone a v Toulouse v južnom Francúzsku. Za kňaza bol vysvätený asi v roku 1378. Bol veľmi činným a horlivým kňazom. Veľa kázal, spovedal. Zmieroval kráľov navzájom, bol ich radcom a spovedníkom kráľovnej Jolandy. Okrem toho vyvíjal aj sociálnu činnosť, staral sa o núdznych. V Cirkvi v tom čase nastal rozkol (schizma). V roku 1378 bol v Ríme zvolený za pápeža Urban VI. Časť kardinálov, zväčša francúzskych, však nebola spokojná s voľbou, a tak si zvolili vlastného pápeža Klementa VII., ktorý sídlil v Avignone. Tento rozkol trval asi päťdesiat rokov. Mnohí boli z tohto správania kardinálov dezorientovaní. Aj Vincent sa pridal na stranu protipápeža Klementa. Po smrti tohto protipápeža kardináli opäť zvolili ďalšieho, Benedikta XIII., ktorý Vincenta povolal do Avignonu, urobil ho svojím osobným kaplánom a spovedníkom. Zároveň mal na starosti pápežský palác ako správca. No postupne, všímajúc si okolnosti, ktoré sa diali okolo neho i vo svete – množstvo nepokojov vo svete (turecké vpády, anarchia v Španielsku a Taliansku), vystúpenie reformátorov (Wicklef, Hus), začal si viac uvedomovať, v akej bezútešnej situácii je Cirkev. Napomínal protipápeža Benedikta, aby sa spamätal. On však neposlúchol. Vincent ťažko ochorel. Vtedy mal videnie Krista spolu so sv. Františkom Assiským a sv. Dominikom. Kristus mu povedal: „Ostaň pevný, hneď opusť pápežský dvor, lebo som si ťa vyvolil hlásať evanjelium v Španielsku a vo Francúzsku.“ Keď to Vincent rozpovedal Benediktovi, on ho nechcel prepustiť, ba vymenoval ho za kardinála. No Vincent sa nedal. Nakoniec ho pápež prepustil.
Vincent roku 1399 opustil Avignon. Precestoval Španielsko, Francúzsko, severné Taliansko, Švajčiarsko, Nemecko. Pri každej príležitosti kázal. Ľudia ho počúvali s radosťou, mal dar výrečnosti. Len v Španielsku obrátil dvadsaťpäťtisíc Židov a osemtisíc moslimov. Mnoho ľudských sŕdc sa pohlo a obrátilo svoj život k lepšiemu. Keď ľudia vedeli, že prichádza, vyšli mu v zástupoch oproti. Aj sám pápež Martin V. ho vítal, ba aj králi. Všade zanechával hlbokú a dlhú odozvu v srdciach ľudí. Na jeho slová ľudia budovali kláštory, nemocnice, mosty ponad prudké rieky. Boh mu dal dar predpovedať udalosti, dar jazykov – hovoril svojím rodným nárečím, a predsa ho všetci rozumeli. Patril medzi najväčších kazateľov stredoveku. Dostal od Boha naozaj veľmi veľa príležitostí, aby sa stal pyšným na svoje schopnosti. No nestalo sa tak. Vždy bol skromný, ponížený a poslušný. Nikdy nejedol mäso, každú noc sa bičoval do krvi, nikdy nebral peniaze napriek častým ponukám. Ak zobral, tak len preto, aby ich zase rozdal chudobným.
V roku 1409 sa do talianskeho mesta Pisa zišli kardináli s cieľom odstrániť dvojpápežstvo. Zvolili nového pápeža – Jána XXIII. Dvaja starí pápeži sa však svojich úradov nevzdali, a tak namiesto dvoch pápežov boli už traja. Vincent vyvinul všemožné úsilie, aby sa tento stav zrušil. Avšak až na koncile v Kostnici roku 1417 bol zvolený pápež Martin V. a ostatní traja sa úradu vzdali. Vincent sa síce osobne nezúčastnil na koncile, no plne podporoval jeho závery.
Posledné dva roky svojho účinkovania strávil Vincent v Bretónsku, kde tiež neúnavne kázal. Ku koncu však začal pociťovať vyčerpanosť a únavu. Na radu svojich spolubratov sa vydal na cestu do vlasti. No došiel iba do mesta Vannes. Obyvatelia ho s radosťou vítali, no zarmútili sa, keď z jeho úst počuli, že do ich mesta neprišiel kázať, ale zomrieť. Dostavila sa silná zimnica a Vincent zomrel 5. apríla 1419. Za svätého bol vyhlásený roku 1458.
