Svätý
Sviatok: 22. január
* Osca, dnes Huesca, Aragónsko, Španielsko
† 22. január 304 Valencia, Španielsko
Význam mena: víťazný (lat.)
Atribúty: rošt, mlynský kameň, loď, dva krkavce, kadidlo, hrozno
Patrón tehliarov, hrnčiarov, pokrývačov, vinárov, tkáčov, námorníkov a drevorubačov; študentov
Sv. Vincent sa narodil v meste Huesca severne od Zaragozy (severovýchodné Španielsko) v rímskej úradníckej rodine. Otec sa volal Eutychius a matka Emola. Rodičia ho dali do školy do Zaragozy k biskupovi sv. Valérovi. Bol veľmi nadaný. Biskup ho vysvätil za diakona a ustanovil za kazateľa v biskupskom chráme. Vincent bral svoj úrad veľmi vážne a horlivo kázal, staral sa o núdznych, najmä o siroty a vdovy. V roku 303 počas vlády Diokleciána vypuklo veľké prenasledovanie kresťanov. V tých časoch bol miestodržiteľom v Zaragoze Dacián, ktorý v prenasledovaní vôbec nezaostával. Dal uväzniť mnoho kresťanov, medzi nimi aj biskupa Valéra a diakona Vincenta. Moril ich hladom a nútil obetovať pohanským bohom. Keďže biskup bol už starý a nevládal po mučení ani zreteľne hovoriť, sám Vincent sa ujal slova a jednoznačne odmietol klaňať sa bohom, ktorých nazval nemými, hluchými, slepými a nehybnými. Povedal, že len nerozumní ľudia sa im klaňajú. Za takúto smelú reč odsúdil Dacián biskupa na vyhnanstvo a Vincenta dal mučiť tými najstrašnejšími mukami. Natiahli ho na škripec, pričom sa mu vykĺbili ruky i nohy, jeho telo trhali železnými hákmi. No nič nepomohlo, Vincent sa svojej viery nevzdal. Rozzúrený Dacián ho dal škvariť na žeravý rošt, nasypal mu soli do rán, aby sa mu bolesti zväčšili, nakoniec ho dal hodiť na hŕbu črepín do tmavého žalára, aby tam zomrel bolesťou a hladom. Stalo sa tak 22. januára 304. Zmučený, ale nezlomený Vincent odovzdal svoju dušu Bohu. Úcta k tomuto veľkému mučeníkovi sa rozšírila v celej Cirkvi. Nad jeho hrobom postavili kaplnku, neskoršie veľkolepý chrám. Jeho pozostatky sú uložené v Ríme v kostole sv. Vincenta a Anastázie.
