Svätá
Sviatok: 27. apríl
* 1218 Bozzano, Monsagrati, Taliansko
† 27. apríl 1278 Lucca, Taliansko
Význam mena: šťastie (lat., skr. z Felicitas)
Atribúty: zväzok kľúčov, tri bochníky chleba
Patrónka sluhov, slúžok, gazdín a pomocníčok v domácnosti
Sv. Zita sa narodila v chudobnej, ale vo veľmi zbožnej kresťanskej rodine v Bozzane v Taliansku. Jej staršia sestra sa stala cisterciánskou mníškou a jej strýko Gracián bol eremitom, ktorého ľudia považovali za svätého. Zita sa tiež usilovala o to, aby poznávala a plnila to, čo Boh od nej chce. Keď mala dvanásť rokov, nastúpila do služby v domácnosti rodiny Fatinelliovcov v Lucce, asi 12 km od rodiska. Zostala tam štyridsaťosem rokov. Denne navštevovala bohoslužby, modlila sa. Popritom si veľmi dôsledne plnila aj svoje povinnosti. Ostatní sluhovia začali dokonca na ňu žiarliť. Ona však hovorievala: „Sluha nie je svätým, ak nemá čo robiť, leniví ľudia nie sú zbožní ľudia.“ Bola štedrá aj voči chudobným. Zo začiatku sa na to jej páni hnevali, ale neskôr si ich získala svojou dobrotou srdca a trpezlivosťou. Dali jej veľkú slobodu, mohla si zadeliť čas, ako chcela. Svedomito sa naďalej starala o veci, ktoré jej zverili, no popritom sa snažila navštevovať chorých a väzňov. Chýr o jej dobrote sa rozšíril veľmi rýchlo, mnohí sa na ňu obracali s prosbou o pomoc. K tomu sa pridružili niektoré zjavenia, ktoré jej Boh dal. V roku 1278 zomrela. Už vtedy ju ľudia považovali za svätú. Je patrónkou tých, čo sa starajú o domácnosť. Kanonizovaná bola v roku 1696.
