Blahoslavený
Sviatok: 4. marec
* 2. január 1892 Hatvan, Maďarsko
† 4. marec 1951 Kistarcsa, Maďarsko
blahoslavený Zoltán Lajos Meszlenyi
„FIDENTER AC FIDELITER”
S dôverou a s vernosťou slúžil svätej cirkvi, s dôverou a vernosťou žil pre veriacich a za svoju vlasť.
Jeho otec Zoltán Meszlényi starší bol učiteľským inšpektorom a matka, rodáčka z nášho mesta Etela Burszky. Rodičia uzavreli sviatosť manželstva v v Rimavskej Sobote 16. januára 1886. V tejto rodine sa narodilo sedem detí. V poradí druhý uzrel svetlo sveta Zoltán Lajos, v maďarskom Hatvane 2. januára 1892.
Podľa potvrdenia učiteľského úradu župy Gömör – Kishont Zoltán Meszlényi starší od 15. marca 1895 pôsobil ako kráľovský pomocný učiteľský dozor na župnom učiteľskom úrade v Rimavskej Sobote. Rodina bývala na Kmety-ho ulici č.12 (dnes ul. Škultétyho). Dorastajúci Zoltán Lajos si osvojoval základy písania – čítania – počítania v ľudovej (základnej) škole, v tej dobe na ulici L. Kossutha (dnes ul. Š. Hatvaniho) na mieste kde dnes stojí Obchodná akadémia. Vzhľadom na náboženské korene a hlbokú vieru rodiny sa predpokladá, že školopovinný syn navštevoval katolícku chlapčensko – dievčenskú cirkevnú školu, umiestnenú vedľa farského úradu ( dnes budova Umeleckej školy na Salvovej ulici). O tejto skutočnosti by sme sa mohli presvedčiť z informačnej ročenky, ktorú škola vydávala. Jeho prvým učiteľom náboženstva mohol byť Dezső Dollák, v tom čase miestny kaplán. Stredoškolské štúdia začal v tunajšom Zjednotenom protestantskom gymnáziu. Inštitúcia bola vtedy ešte na ulici Jánosi ( dnes ul. Bélu Bartóka) v budove, ktorá ešte aj dnes stojí vzdorujúc času.
V oznámení o školskom roku 1901/02 v triede s počtom detí 57 v poradí na 40. mieste sa uvádza študent Zoltán Lajos Meszlényi. Malý „mendúr“ okrem krasopisu a telesnej výchovy (z dôvodu slabšej fyzickej zdatnosti) 1. triedu ukončil zo všetkých predmetov na samé jednotky. Na 86. strane predmetného oznámenia sa môžeme dočítať nasledovné: „Zoltán Meszlényi študent I. ročníka vyhráva ako cenu usilovnosti 10 korún, ktoré dal k dispozícii učiteľskému zboru jeden priateľ učiteľského úradu“. Dá sa predpokladať, že Zoltána práve v tomto čase pripravovali na prvé sv. prijímanie, ku ktorému aj pristúpil v rimavskosobotskom kostole zasvätenom Sv. Jánovi Krstiteľovi. Preloženie jeho otca mohlo byť v tom čase aktuálne, nakoľko sa rodina už skôr presťahovala do Budapešti. Zoltán Lajos „secundu“ už začal v hlavnom gymnáziu, v VIII. obvode (Józsefváros) Zerge, na ulici Horánszkeho. Hlava rodiny ešte do 1. marca 1903 pôsobil v Rimavskej Sobote, ale žiadal o dočasný dôchodok. Smrť matky v roku 1904 hlboko otriasla celou rodinou. Jej telesné pozostatky previezli do Rimavskej Soboty, kde ju pochoval Endre Széman, miestny farár. Predpokladá sa, že na večný odpočinok bola pochovaná v rodinnej hrobke. Na tejto hrobke dnes môžeme čítať: „Burszky család“ (rodina Burszky), a pod tým „Rodina Galbaová“. Nový majiteľ s patričnou pietou zachoval aj staré označenie, nápis. Otec po uplynutí roku smútku v 1905 uzavrel manželstvo s Júliou Farkas, ktorá bola dobrou macochou pre štyri deti.
Zoltán Ľudovit VII. a VIII. triedy gymnázia ukončil v Benediktínskom hlavnom gymnáziu v Ostrihome. Na jeho maturitnom vysvedčení, vyhotovenom 12. júna 1909 sú samé jednotky, okrem jedného predmetu a to z gréckeho jazyka. Počas týchto dvoch rokov mohol v ňom dozrieť konečné rozhodnutie. Na jeseň v roku 1909 požiadal Kolosa Vaszaryho, ostrihomského kardinála – prímasa o prijatie do diecezného centrálneho kňazského seminára. Arcibiskup Kolos Vaszary ho poslal študovať do Ríma na Germanicum – Hungaricum. Ako 20 ročný sa stal doktorom filozofie. Kvôli I. svetovej vojne univerzitu presťahovali do Innsbrucku a tu biskup Egger Franz ho 28. októbra 1915 vysvätil za kňaza. Po roku získal aj doktorát z teológie. Svoju kňazskú službu začal vykonávať v Komárne 1. septembra 1915. Po šesťmesačnej kaplánskej službe ho povolali do Ostrihomu, kde potrebovali jeho jazykové znalosti a vzdelanie z kanonického práva.
V roku 1919 už pocítil neľudské správanie komunistov. Červení každého vysťahovali z biskupského paláca. Dôsledkom Trianonskej zmluvy Rimavská Sobota pripadla ku Československu. Tým stratil majetok z maminej strany a pretrhli sa puta s príbuznými. Aj Ostrihomská arcidiecéza stratila veľkú časť svojho územia.
Kardinál Csernoch poveril Zoltána Meszlényiho reorganizáciou diecézy. Ako arcibiskupský sekretár sprevádzal kardinála do Ríma v roku 1922 na konkláve, kde volili nového pápeža. Ešte v tom istom roku dostal titul pápežského komorníka. V roku 1926 sprevádzal kardinála Csernocha do Chicaga na celosvetový Eucharistický kongres. Nasledujúci ostrihomský arcibiskup Jusztinián Serédi ho menoval za riaditeľa prímaskej kancelárie. V roku 1931 na 900. výročie smrti Svätého Imricha sa ako 39 ročný stal kanoníkom. Z jeho plodnej kňazskej činnosti sa vyzdvihuje organizácia Maďarského Actio Catholica v roku 1934, a celosvetový Eucharistický kongres v Budapešti v roku 1938. Na 22. výročie jeho kňazskej vysviacky 28. októbra 1937 bol ako 46 ročný vysvätený za biskupa.
Jeho biskupským heslom bolo: „FIDENTER AC FIDELITER” – „S dôverou a s vernosťou”. Do erbu zahrnul aj jednotlivé časti rodinného erbu: na štítovom poli na trojvrší rozkvitnutý strom života so spievajúcim malým vtáčikom, čo svedčí o jeho vieru v budúcnosť a vernosti k vlasti.
Po smrti Jusztiniána Serédiho ostrihomským arcibiskupom sa stal József Mindszenty, ktorý poveril biskupa Meszlényiho zriadením Katolíckej univerzity. K tomu ale nedošlo, lebo 26. decembra 1948 kardinála Mindszentyho členovia Štátnej bezpečnostnej služby zatkli a uväznili. Školy zoštátnili, rehoľné spoločenstvá rozpustili a cirkevný majetok skonfiškovali. Uväzneného biskupa najprv zastupoval kanonik Drahos, po jeho smrti zvolili pomocného biskupa Zoltána Meszlényiho za kapitulného vikára. To sa uskutočnilo 17. júna 1950.
Mátyás Rákosi vedúci komunistickej strany, a János Kádár minister vnútra sa zamiešali do voľby biskupa katolíckej cirkvi a silou moci navrhli Miklósa Beresztóczyho (Bartmanna) na miesto ostrihomského arcibiskupa. Keďže slovné presviedčanie nestačilo na odstúpenie Z. Meszlényiho, vyriešili to pomocou policajnej akcie. Kapitulného vikára Zoltána Meszlényiho v noci 29. júna 1950 vojaci Štátnej bezpečnostnej služby odvliekli, jeho spisy zhabali a jeho byt vylúpili. Najprv ho odviedli do trestaneckého tábora Recsk a potom tajne do väznice do obce Kistarcsa. Jeho osobná kalvária tu trvala 8 mesiacov. Bol väznený v nevykurovanej cele a bol pri otvorenom okne aj v zime. Mučili ho 248 dni, hladovkou, nútili ho chodiť bosého na ostrých kameňoch, ale zlomiť ho nevedeli. Podľa spomienky jeho spoluväzňov ho ubili na smrť. Mučenícku smrť podstúpil 4. marca 1951. Túto udalosť tajili a neskôr dátum jeho smrti sfalšovali na 11. januára 1953. Celých 15 rokov odpočíval v neoznačenom hrobe na parcele č. 249, na Novom centrálnom cintoríne.
Exhumácia jeho telesných pozostatkov sa uskutočnila 22. júna 1966 s vylúčením verejnosti. Na druhý deň bol pochovaný v tichosti v Ostrihomskej bazilike. Žil 60 rokov, stal sa obeťou komunistickej diktatúry, jeden spomedzi tisícich obetí. Proces jeho blahorečenia zahájili kardinál Erdő Péter, 53 rokov po jeho smrti, 10. marca 2004.
Jeho blahorečenie bolo 31. októbra 2009 v Ostrihome. Svätý otec Benedikt XVI. Apoštolským listom označil za liturgický sviatok blahoslaveného biskupa Zoltána Meszlényiho 4. marec, deň jeho mučeníckej smrti.
Boží služobník, biskup Meszlényi oroduj za nás, aby sme sa zachránili od zlého, od každého zla a od každého nebezpečenstva !
Buď orodovníkom za všetkých tých, ktorých odvláčili, vysídlili, okradli a ktorí trpeli vo väzeniach a za tých, ktorí obetovali svoj život počas diktatúry!
Modlime sa !
Všemohúci, večný Bože, Ty si dal Blahoslavenému biskupovi, mučeníkovi Zoltánovi, aby vykonával svoju službu s dôverou voči tebe.
Prosíme ťa, zhliadni na jeho obetavý život plný utrpenia a tak ako kedysi bol na pomoc svojim zvereným slovom a príkladom, nech teraz aj my pocítime jeho účinné orodovanie. Boží služobník blahoslavený biskup Meszlényi oroduj za našu vlasť!
